Špeciálna ZŠ s MŠ Lipová 622, Kysucké Nové Mesto

⭐ Vložené recenzie

1. Ahojte, tak sa idem s vami podeliť o moje pocity z tejto školy, keďže mám tam dieťa a za ten čas som si už spravila taký vlastný obraz. Keď som hľadala nejakú vhodnú školu pre naše dieťa, čo má špeciálne potreby, prišlo mi, že táto na Lipovej v Kysuckom Novom Meste by mohla byť tá pravá. A viete čo, v mnohých veciach som sa aj trafila, musím uznať. Tí učitelia tam majú fakt svätú trpezlivosť, to sa mi naozaj páči. Vidíš, že sa snažia každému dieťaťu venovať tak, ako potrebuje. Pre mňa je dôležité, že sa tam deti cítia prijaté a nie sú len nejaké čísla, čo si niekde inde niekedy človek pomyslí. Máme tam aj takých špecialistov, čo je obrovské plus, keď vaše dieťa potrebuje viac než len bežné vyučovanie. Často sa tam riešia aj také veci, ktoré by inde asi len tak prešli bez povšimnutia, a to si fakt vážim. Ten individuálny prístup je tam cítiť a pre naše deti je to fakt kľúčové. Navyše, je to menšia škola, takže to prostredie je také útulnejšie a menej stresujúce, aspoň taký mám pocit, že sa tam naše dieťa necíti stratené. Ale zase, aby som bola úprimná a nekrivdila, nie všetko je tam vždy ideálne. Niekedy mám taký dojem, že sa to tam akoby ‚vezie‘ po starých koľajach. Chýba mi tam občas taký ten nový vietor, nejaké modernejšie prístupy, ktoré by decká viac vtiahli. Videla som, že niektoré hodiny sú pre deti dosť nuda. Proste, sedia tam, pozerajú do blba, alebo čakajú na zvonenie, a to ma trochu mrzí. Namiesto toho, aby sa hľadali nové a zaujímavé spôsoby, ako ich zaujať a vtiahnuť do učenia, tak sa niekedy ide podľa zaužívaných šablón. Nehovorím, že stále, ale stalo sa mi, že som mala taký pocit, že to mohlo byť viac živé. Komunikácia s rodičmi je celkom v pohode, ale zase, stane sa, že niektoré informácie musím tak trochu ‚dolovať‘ alebo sa ich dozviem neskôr, ako by som čakala. Niektoré veci by mohli byť určite lepšie zorganizované, alebo aspoň transparentnejšie, hlavne keď ide o nejaké dôležité zmeny. Nechcem, aby to vyznelo nejako extra negatívne, lebo viem, že to je neskutočne náročná a zodpovedná práca, ale niekedy by som si priala, aby to bolo trošku dynamickejšie a aby sa viac experimentovalo s metódami. Sú tam učitelia, čo sú fakt srdciari a vidíš na nich, že to robia s láskou a idú si nad rámec povinností, ale potom sú aj takí, u ktorých mám skôr dojem, že si to len odpracú. Ale to je asi realita všade, všakže? Celkovo mám taký pocit, že škola sa snaží ponúknuť to najlepšie, čo vie, ale vždy sa nájde priestor na to, aby sa posunula dopredu. Pre naše deti je predsa dôležité, aby nielen cítili podporu, ale aby sa aj niečo naučili do života, a aby ten čas v škole nebol len o sedení v lavici a čakaní na koniec.

   Pridať reakciu