Meno: Špeciálna základná škola s materskou školou internátnou ako organizačná zložka Spojenej školy internátnej
Adresa: Duchnovičova 479, Medzilaborce, 06801
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://ssimlaborce.edupage.org/
Výchova a vzdelávanie sú prispôsobené individuálnym potrebám detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pedagogický proces je zameraný na komplexný rozvoj osobnosti, pričom sa kladie dôraz na rozvoj kognitívnych funkcií, komunikačných schopností a sociálnej interakcie. Deti sú vzdelávané prostredníctvom upravených učebných plánov a programov, ktoré zohľadňujú ich špecifické diagnózy a tempo učenia. Vyučovanie prebieha s podporou špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľa a vychovávateľov, čo umožňuje individuálny prístup ku každému žiakovi. Súčasťou poskytovanej starostlivosti je aj materská škola, ktorá zabezpečuje predprimárne vzdelávanie a ranú intervenciu pre najmenších. Pre žiakov, ktorí to potrebujú, je k dispozícii internátne ubytovanie, ktoré poskytuje celodennú starostlivosť, výchovnú činnosť a podporuje rozvoj sebaobslužných zručností aj mimo vyučovania. Areál školy zahŕňa okrem kmeňových tried aj odborné učebne a priestory pre mimoškolské aktivity. Škola sídli v Medzilaborciach a funguje ako Špeciálna základná škola s materskou školou internátnou, ktorá je organizačnou zložkou Spojenej školy internátnej, Duchnovičova 479. Prioritou je príprava detí na čo najsamostatnejší život a integráciu do spoločnosti. Škola nie je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710265344
- Eduid: 100017805
- Orientačný počet žiakov: 18
- Školu nájdete v meste alebo obci Medzilaborce, okres/obvod Medzilaborce, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, rozhodnúť sa dať dieťa do Špeciálnej ZŠ s MŠ internátnej na Duchnovičovej bolo pre mňa fakt ťažké. Vieš, nikto nechce, aby jeho dieťa muselo chodiť do špeciálnej školy, ale keď už to tak je, tak hľadáš to najlepšie. Ja som mala zo začiatku všelijaké pocity, ale snažila som sa pozerať na to čo najobjektívnejšie. Moja malá chodila najprv do škôlky a tam musím povedať, že som bola celkom spokojná. Vyzeralo to tak, že pani učiteľky sa o deti starajú naozaj pekne, vidno, že na to majú aj vzdelanie, aj srdce. Často mi hovorila, čo všetko robili, že maľovali, spievali, hrali sa s rôznymi pomôckami. Mala som pocit, že k deťom pristupujú individuálne a snažia sa im naozaj pomôcť rozvíjať sa. Vlastne, tam som bola fakt bez stresu, že je o ňu dobre postarané. Keď prešla do základnej školy, tam už to bolo trošku iné. Niektorí pedagógovia sú vážne super, vidno na nich, že majú kopu skúseností a vedia, ako na tieto naše deti. Naozaj sa snažia, aby ich naučili aj praktické veci, nielen bifľovanie. Nechodia tam len sedieť a čakať na zvonenie, často robia aj niečo, čo ich baví a čo im pomôže v bežnom živote. To ma naozaj teší. Ale potom sú tam aj takí, u ktorých mám pocit, že si proste len odrobia svoje. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale občas som mala pocit, že sa polovica triedy proste nudila a čakala, kedy to skončí. Tam by sa určite zišlo trošku viac tej iskry a nadšenia. Čo sa týka internátu, to je taká dvojsečná zbraň. Na jednej strane je super, že deti majú nejaký režim, že sa o ne starajú celý deň, majú teplú stravu, môžu si urobiť úlohy a sú pod dohľadom. Mám pocit, že je tam bezpečné prostredie. Ale na druhej strane, je to predsa len internát. Nikdy to nie je domov, aj keď sa snažia. Niekedy mi tak pripadá, že je to tam také príliš štrukturované, málo priestoru na vlastnú iniciatívu, alebo taký ten rodinný pocit. Aj keď viem, že sa snažia, aby to bolo pre deti príjemné. Tiež sa mi zdá, že komunikácia medzi školou a rodičmi by mohla byť občas lepšia, aby sme vedeli viac, čo sa tam deje a ako sa nášmu dieťaťu darí, aké pokroky robí. Ale inak, celkovo mám pocit, že deti sa tam naučia fungovať aj v kolektíve, čo je pre ne dôležité.