Špeciálna ZŠ s MŠ Hradná 7, Komárno

⭐ Vložené recenzie

1. Tak rozmýšľam, čo napísať o tej Špeciálnej ZŠ s MŠ Hradná v Komárne, lebo mám z toho taký… no, dosť silný dojem, aj keď je to celé také všelijaké. Ja som sa snažila zistiť čo najviac, keď som riešila, kam pôjde moje dieťa, a poviem ti, nebolo to ľahké. Na jednej strane, čo sa mi hneď páčilo, je ten prístup. Keď máš dieťa, ktoré potrebuje viac, než len bežnú školu, tak tam máš pocit, že ho naozaj vidia. Že sa nesnažia všetkých nasekať do jednej formy. Tie triedy sú menšie, to je fakt super, lebo viem, že sa mu tam venujú viac. A niektoré pani učiteľky, to je proste sen, tie žijú pre tie deti, je to vidieť na každom kroku. S takou trpezlivosťou a láskou sa stretneš málokde, a to je presne to, čo naši drobci potrebujú. Veľakrát som počula, že tam aj s tými terapiami dosť pomáhajú, či už logopédia alebo nejaké tie cvičenia, to je obrovské plus. Nemusíš potom ešte niekam behať poobede a tráviť hodiny v čakárňach. Zdá sa mi, že sa snažia, aby sa deti cítili bezpečne a aby sa tam naozaj mohli rozvíjať svojím vlastným tempom. To je proste taký úľavný pocit, keď vieš, že tvoje dieťa je v dobrých rukách a chápu ho. Ale potom je tu aj tá druhá strana mince, vieš? Občas som mala pocit, že sa tam čas tak trochu zastavil. Niekedy sa mi zdalo, že by to chcelo trošku viac šťavy, možno nejaké modernejšie veci, interaktívne tabule, alebo proste niečo, čo by deti viac zaujalo a udržalo ich pozornosť. Lebo keď sa polovica triedy nudí a len čaká na zvonenie, tak to nie je úplne ono. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale niektoré hodiny mohli byť fakt lepšie. A potom tá komunikácia, to je niekedy fakt na nervy. Párkrát sa stalo, že som sa nedozvedela niečo dôležité včas, alebo informácie prichádzali, ale bolo v tom strašný chaos. Ako rodič mám potom pocit, že mi chýba ten celkový prehľad, čo sa tam vlastne deje a ako sa môjmu dieťaťu darí, okrem tých oficiálnych stretnutí. Niekedy som z toho mala hlavu v smútku. A vieš, taká tá celková atmosféra, že občas mám pocit, že sa tam bojuje s nejakými tými administratívnymi vecami, a to sa potom odrazí aj na deťoch. Niektorí rodičia mi hovorili, že by ocenili viac mimoškolských aktivít, nejaké krúžky, proste niečo, aby tie deti mali aj iné podnety a nezostávali len pri učení. Lebo aj keď je škola špeciálna, aj tak chceme, aby sa naše deti rozvíjali čo najviac, no nie? Celkovo je to taká… zvláštna skúsenosť. Sú tam svetlé chvíle, keď si poviem, že to bola tá najlepšia voľba, ale potom sú aj dni, keď ma to poriadne štve. Je to asi taká tá realita, keď sa snažíš nájsť niečo ideálne, ale nakoniec vždy narazíš na nejaké tie múry.

   Pridať reakciu