Meno: Špeciálna základná škola pre žiakov so zrakovým postihnutím internátna ako organizačná zložka Spojenej školy internátnej
Adresa: Nám. Štefana Kluberta 2, Levoča, 05401
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: www.nevidiaci.sk
Vzdelávací proces je prispôsobený špecifickým potrebám žiakov so zrakovým postihnutím, kde sa uplatňujú moderné špeciálno-pedagogické metódy a individuálny prístup. Žiaci sa učia čítať a písať pomocou Braillovho písma, pracujú s rôznymi optickými a digitálnymi pomôckami na zväčšenie textu a využívajú pokročilé kompenzačné technológie, ktoré im umožňujú plnohodnotné zapojenie do vyučovania. Špeciálna základná škola pre žiakov so zrakovým postihnutím internátna, ktorá funguje ako organizačná zložka Spojenej školy internátnej Nám. Štefana Kluberta 2 v Levoči, sa zameriava na komplexný rozvoj ich kognitívnych schopností, sociálnych zručností a samostatnosti. Okrem všeobecnovzdelávacích predmetov sa v kurikule kladie dôraz na špecifické predmety, ako je priestorová orientácia a samostatný pohyb, sebaobslužné činnosti, sociálno-komunikačný výcvik a špeciálna rehabilitácia. Vyučovanie prebieha v špeciálne upravených učebniach a je podporované tímom kvalifikovaných pedagógov, špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľa a podľa potreby aj psychológov či logopédov. Škola poskytuje aj internátne ubytovanie, ktoré podporuje celostný rozvoj žiakov a ich socializáciu v bezpečnom a podnetnom prostredí. Cieľom je pripraviť žiakov na úspešné začlenenie do spoločnosti a na ďalšie vzdelávanie. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710151830
- Eduid: 100012263
- Orientačný počet žiakov: 4
- Školu nájdete v meste alebo obci Levoča, okres/obvod Levoča, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No, tak som si tak trochu zisťovala informácie o tej Špeciálnej základnej škole pre žiakov so zrakovým postihnutím s internátom v Levoči, lebo ma to celkom zaujímalo. A musím povedať, že mám z toho také zvláštne pocity, aj keď nechcem hneď odsudzovať. Na jednej strane, čo sa mi naozaj páči, je ten prístup k deťom. Mám pocit, že tam sa naozaj snažia pochopiť, čo každé jedno dieťa potrebuje. Predsa len, bežná škola to nedokáže a tu mi to príde také osobnejšie. Tety vychovávateľky v internáte sa o ne podľa všetkého fakt starajú, človek má pocit, že tam majú takú druhú rodinu, čo je pre rodiča asi najdôležitejšie, keď vie, že jeho dieťa je v dobrých rukách a je oň postarané od rána do večera. A to špeciálne vybavenie, pomôcky, čo majú, to je fakt super. Bez toho by sa asi niektoré veci ani nedali učiť, takže to je veľké plus. Na druhej strane, niekedy mám taký dojem, že by to chcelo trošku viac sviežeho vzduchu do tých hodín. Zistila som, že občas sa stane, že sa polovica triedy nudí a len čaká na zvonenie. To nie je tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie, ale proste niektoré metódy mi prídu už trochu zastarané. Chýba mi možno viac takých aktivít, čo by ich fakt vtiahli do deja, aby sa necítili len ako pasívni poslucháči. A aj v tom internáte, jasné, je tam o ne postarané, ale zdá sa mi, že by mohli mať viac možností na trávenie voľného času. Niekedy mám pocit, že sú tam deti tak trochu odrezané od diania vonku a že by im prospelo viac interakcie s okolím alebo proste len viac zábavy a rôznorodejších krúžkov, aby sa necítili tak izolovane. Je dôležité, aby sa nielen učili základné veci, ale aby aj zažívali radosti bežného života a aby sa tešili na každý ďalší deň.