Špeciálna ZŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím internátna Československej armády 18, Kremnica

⭐ Vložené recenzie

1. Vieš, keď sa človek rozhoduje, kam dá svoje dieťa, hlavne keď má nejaké tie špecifické potreby, tak je to teda riadna dráma. Ja som si prešla kadečím, kým som si vybrala túto školu v Kremnici pre moju malú. Ono sa to ľahko povie, že špeciálna škola, ale človek si aj tak robí starosti, či tam jeho dieťa bude naozaj v pohode a či sa mu tam bude dariť. Mám taký pocit, že jedna z vecí, čo mi tam fakt udrela do očí, je to, ako sa tam snažia. Naozaj sa mi zdá, že sa tam učitelia snažia každému decku venovať, ako najlepšie vedia. Nie je to také, že by tam niekto len odbil hodinu a čakal na zvonenie. Skôr som videla, že sa naozaj snažia pochopiť, čo komu pomôže, lebo predsa len, každé dieťa je iné a inak vníma svet. Zdalo sa mi, že si tam s deckami budujú taký fajn vzťah, čo je podľa mňa fakt dôležité, keď už tam deti aj bývajú. Ten internát bol pre nás zo začiatku taký strašiak, vieš. Predsa len, pustiť dieťa preč z domu, to je riadna čína. Ale teda musím povedať, že z toho, čo som počula a videla, sa tam o tie deti celkom dobre starajú. Mali tam všelijaké aktivity poobede, nebolo to len o tom, že by sedeli na izbe a nudili sa. Práve naopak, zdalo sa mi, že si tam deti nájdu aj kamarátov a cítia sa tam ako v takej druhej rodine. Jasné, že vždy sa nájde nejaké to malé trenie, veď deti sú deti, ale celkovo mi to prišlo ako celkom bezpečné a príjemné prostredie. Ale zase, nie je všetko ružové, samozrejme. Niekedy som mala pocit, že aj keď sa veľmi snažia, tak im trošku chýbajú možno nejaké modernejšie veci, alebo že by sa dali veci robiť aj inak. Nemám s tým nejakú osobnú skúsenosť, ale z rozhovorov s inými rodičmi som sem-tam počula, že by sa dalo popracovať na komunikácii s nami, rodičmi. Že niekedy má človek pocit, že nevie úplne presne, čo sa deje, a ako sa jeho dieťaťu darí, ak teda sám aktívne neosloví. A jasné, sem-tam sa stalo, že moje dieťa sa sťažovalo, že sa nudí, ale to asi patrí ku každému internátu, nie? Tiež mi občas napadlo, že aj keď je to škola pre deti so špecifickými potrebami, predsa len je to stále škola a niekedy to tam proste smrdí takou tou školskou byrokraciou. Človek by čakal, že tam bude všetko flexibilnejšie, ale občas sa mi zdalo, že sú tam proste nejaké pravidlá, ktoré sa ťažko obchádzajú, aj keď by to pre dieťa bolo lepšie. Ale to je asi všade, nie? Na druhej strane, tá príroda okolo Kremnice je nádherná, aspoň sa tam deti mohli poriadne vyblázniť vonku, keď bolo pekné počasie. To je veľké plus, keď máš školu v takomto prostredí, kde nie je len betón a ruch mesta. No, a čo sa týka učenia samotného, tak mi to prišlo tak, že sa naozaj snažia, aby to deťom podali čo najlepšie. Nemám pocit, že by tam niekto niečo zanedbával. Skôr naopak, snažia sa, aby mali deti taký pevný základ do života. Len niekedy si človek povzdychne, že či by sa nedalo ešte viac, vieš, posunúť tie hranice a skúšať novšie veci, aby to bolo pre deti ešte pútavejšie. Ale tak, asi je to ako všade. Celkovo je to taká škola, kde sa snažia, a to je to hlavné, čo od takej inštitúcie pre naše deti očakávam.

   Pridať reakciu