
Meno: Špeciálna základná škola pre žiakov s telesným postihnutím ako organizačná zložka Spojenej školy
Adresa: Školská 5, Nová Baňa, 96801
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://hrabiny.edupage.org/
Vzdelávacie zariadenie v Novej Bani sa zameriava na poskytovanie základného vzdelávania žiakom s telesným postihnutím, pričom kladie dôraz na ich komplexný rozvoj. Vyučovanie prebieha podľa individuálnych vzdelávacích programov, ktoré sú prispôsobené špecifickým potrebám a možnostiam každého dieťaťa. Hlavným cieľom je rozvíjať kognitívne schopnosti, komunikačné zručnosti a sociálne interakcie, s úmyslom posilniť samostatnosť a sebadôveru žiakov. Pedagogický proces zabezpečuje tím špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľa, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí spolupracujú na individuálnych vzdelávacích a terapeutických plánoch. Súčasťou denných aktivít sú špecializované terapie ako fyzioterapia, ergoterapia, logopédia a v niektorých prípadoch aj hydroterapia alebo hippoterapia, ktoré pomáhajú zmierňovať dôsledky postihnutia a zlepšujú motorické funkcie. Škola je vybavená bezbariérovým prostredím, špeciálnymi didaktickými pomôckami a modernými IKT technológiami, ktoré žiakom uľahčujú prístup k vzdelávaniu. Toto zariadenie, oficiálne Špeciálna základná škola pre žiakov s telesným postihnutím, funguje ako organizačná zložka Spojenej školy Školská 5 v Novej Bani. Poskytuje nielen vzdelanie, ale aj prostredie podporujúce plnohodnotný život žiakov a ich integráciu do spoločnosti. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710147881
- Eduid: 100011014
- Orientačný počet žiakov: 19
- Školu nájdete v meste alebo obci Nová Baňa, okres/obvod Žarnovica, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No vieš, keď som rozmýšľala nad tou Špeciálnou základnou školou pre žiakov s telesným postihnutím na Školskej v Novej Bani, mám taký zmiešaný pocit, ale nie v zmysle, že by to bolo celé zlé. Skôr tak, že niektoré veci ma tam naozaj chytili za srdce a iné mi zase prišli trochu… no, ako to povedať… zastarané. To, čo mi hneď udrelo do očí a za čo som bola naozaj vďačná, je ten prístup. Keďže ide o detičky s telesným postihnutím, človek čaká, že to tam nebude ako na bežnej základke, kde sa ide hlava-nehlava podľa osnov. A to sa aj potvrdilo. Mám pocit, že tam sa naozaj snažili pochopiť každého jedného žiaka, čo potrebuje, aké má možnosti. Necítila som, že by sa niekto musel prispôsobovať niečomu, čo proste nezvládne. Naopak, snažili sa im vytvoriť také podmienky, aby aj s ich obmedzeniami dokázali čo najviac. Prijatie je tam podľa mňa naozaj silná stránka, nikto sa tam necítil ako iný, čo je strašne dôležité. A tá trpezlivosť, to si ani neviem predstaviť, koľko musia mať. Naozaj, človek si povie, že aspoň niekde sa na nich nezabúda. Ale potom, keď som sa na to pozerala dlhšie, prišlo mi, že aj keď je tam dobrá vôľa, občas mi chýbalo také to wow – niečo, čo by ma naozaj nadchlo. Ako keby sa občas držali takých zaužívaných postupov a chýbala mi tam taká tá iskra, ktorá by aj nás, žiakov, viac vtiahla do učenia. Nebolo to síce tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie. Ale niekedy mi prišlo, že sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to proste nebolo až tak pútavé. A viem, že s našimi obmedzeniami je to ťažšie, ale aj tak. Zdá sa mi, že potenciál tam je, len ho možno nevedia vždy úplne využiť. Človek by chcel, aby sa tam deťom venovali nielen s láskou, ale aj s takým moderným prístupom, ktorý ich aj naozaj niekam posunie a pripraví na život vonku. Tiež som si všimla, že aj keď sa snažia, cítiť, že to nie je obrovská škola plná rôznych krúžkov a možností. Na jednej strane je to fajn, lebo je tam taká rodinná atmosféra, ale na druhej, mám pocit, že občas chýbalo viac takých aktivít, čo by nás trochu viac spojili so svetom vonku, alebo nám ukázali viac možností. Chápem, že financie a priestory sú limitované, ale predsa. Vždy si poviem, že s takou dobrou základnou myšlienkou by sa dalo vymyslieť ešte viac. Celkovo si ale myslím, že pre našich je to určite miesto, kde sa s nimi zaobchádza s rešpektom a kde sa na nich dbá.