Meno: Špeciálna základná škola pre žiakov s telesným postihnutím
Adresa: Pionierska 850/13, Detva, 96212
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: www.szstpdetva.sk
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje primárne vzdelávanie pre žiakov s telesným postihnutím, pričom sa zameriava na individuálny prístup ku každému žiakovi. Výchovno-vzdelávací proces je prispôsobený špecifickým potrebám detí prostredníctvom individuálnych vzdelávacích programov a špeciálnych pedagogických metód. Žiaci sa učia prostredníctvom rozvoja kognitívnych, motorických, sociálnych a komunikačných zručností, pričom sa kladie dôraz na maximálny rozvoj ich potenciálu a samostatnosti. Súčasťou vzdelávania sú aj rôznorodé terapeutické aktivity, vrátane fyzioterapie, hydroterapie, ergoterapie, logopedickej starostlivosti a psychologického poradenstva. Prostredie školy je plne bezbariérové a vybavené špecializovanými učebňami a terapeutickými miestnosťami, ktoré podporujú učebný proces a rehabilitáciu. Škola, ktorá nesie názov Špeciálna základná škola pre žiakov s telesným postihnutím Pionierska 850/13 v Detve, tak zabezpečuje komplexnú starostlivosť. Pedagogický zbor tvoria kvalifikovaní špeciálni pedagógovia a odborní zamestnanci. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 035984830
- Eduid: 100009827
- Orientačný počet žiakov: 8
- Školu nájdete v meste alebo obci Detva, okres/obvod Detva, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No tak, vieš, keď máš dieťa s telesným postihnutím, výber školy je fakt horor. Človek hľadá niečo, kde sa mu bude rozumieť, kde sa mu budú venovať. Takže jasné, že som si na tú Pioniersku školu v Detve pozrela všeličo, čo sa dalo nájsť. Rozprávala som sa aj s inými mamami, čítala nejaké tie fóra, a tak som si nejaký obraz urobila. Úprimne, prvá vec, čo mi napadne, je ten individuálny prístup. Vieš, to je niečo, čo vo väčšinovej škole proste nedostaneš. Tam sa fakt snažia pochopiť, čo to konkrétne dieťa potrebuje. Dcéra má svoje špecifiká a je super, keď učitelia nie sú prekvapení, ale už vedia, ako na to. Mám pocit, že sú naozaj trpezliví, a to sa cení zlatom. Lebo občas to chce fakt silné nervy, to ti poviem. Naozaj, v tomto smere mám pocit, že sú tam ľudia, ktorí to nerobia len z povinnosti. A tie terapie! To je podľa mňa obrovské plus. Nie je to tak, že by som musela s ňou všade behať poobede po fyzioterapeutoch a logopédoch. Priamo v škole sa jej venujú a to nám strašne uľahčuje život. Aj tie bezbariérové úpravy a celkovo prostredie, ktoré je prispôsobené, to je proste základ. Človek sa nemusí báť, že sa niekde zasekne alebo niečo. Cíti sa tam fakt bezpečne, čo je pre mňa ako mamu na nezaplatenie. Ale, samozrejme, nie je všetko ružové. Občas som mala pocit, že komunikácia medzi školou a nami, rodičmi, nie je vždy úplne top. Niekedy sa mi zdalo, že sa veci dozviem tak nejako na poslednú chvíľu, alebo že musím ja sama stále zisťovať, čo a ako. A to vie byť fakt vyčerpávajúce, keď máš aj tak dosť starostí. Človek by chcel mať taký ten pocit, že je v obraze. A takisto tie priestory, no vieš, nie sú to žiadne moderné vymoženosti. Je to staršia budova a aj keď je prispôsobená, tak občas by sa hodila nejaká tá obnova, modernejšie pomôcky. Mám pocit, že sa tam učitelia snažia vymýšľať a byť kreatívni s tým, čo majú, ale peniaze proste chýbajú, a to je vidieť. Niekedy mi to prišlo tak, že by sa dalo robiť aj viac, keby boli lepšie podmienky. A niekedy sa mi zdá, že niektoré deti sa tam trošku nudia, akoby im chýbala väčšia stimulácia alebo proste niečo nové. Ale to je asi problém mnohých škôl. Celkovo je to taký, no, zážitok. Na jednej strane je to úľava, že sa mojej dcére venujú a že je tam v bezpečnom prostredí. Na druhej strane, mám pocit, že by sa stále dalo čo zlepšovať, hlavne čo sa týka takých tých maličkostí, ktoré ale robia veľký rozdiel v každodennom fungovaní.