Meno: Špeciálna základná škola pre žiakov s telesným postihnutím ako organizačná zložka Spojenej školy
Adresa: Opatovská cesta 101, Košice-Vyšné Opátske, 04057
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: www.stpke.sk
Vzdelávacie zariadenie je zamerané na poskytovanie špecializovaného vzdelávania pre deti s telesným postihnutím, pričom vytvára prispôsobené učebné prostredie, ktoré zohľadňuje ich individuálne potreby a podporuje optimálny rozvoj. Pedagogický prístup je založený na individuálnych vzdelávacích programoch, ktoré zabezpečujú, že každý žiak dostáva výučbu šitú na mieru, rešpektujúc jeho silné stránky a výzvy. Kľúčová výučba sa sústreďuje na rozvoj základných akademických zručností, popri čom sa aktívne podporuje aj sebestačnosť, sociálna interakcia a osvojovanie kompenzačných mechanizmov. Do každodenného vzdelávacieho procesu sú priamo integrované rehabilitačné zložky, ako sú fyzioterapia, ergoterapia a logopédia, čím sa vytvára komplexný rámec pre pokrok žiakov. Špeciálne didaktické pomôcky a bezbariérové priestory sú neoddeliteľnou súčasťou uľahčenia prístupu k vzdelaniu a podpory inkluzívnej atmosféry. Táto inštitúcia, pôsobiaca ako Špeciálna základná škola pre žiakov s telesným postihnutím ako organizačná zložka Spojenej školy Opatovská cesta 101 v Košiciach-Vyšnom Opátskom, si kladie za cieľ pripraviť študentov na ďalšie vzdelávacie dráhy a aktívne zapojenie do spoločnosti, rozvíjajúc ich plný potenciál v bezpečnom a podpornom prostredí. Škola zabezpečuje komplexnú výchovu a vzdelávanie pre žiakov všetkých ročníkov základnej školy a je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710261004
- Eduid: 100015079
- Orientačný počet žiakov: 4
- Školu nájdete v meste alebo obci Košice-Vyšné Opátske, okres/obvod Košice IV, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš čo, keď som rozmýšľala nad tou Špeciálnou základnou školou pre žiakov s telesným postihnutím na Opatovskej ceste v Košiciach, tak mám z toho taký zvláštny pocit. Na jednej strane musím povedať, že keď tam človek príde, má pocit, že sú tam ľudia, ktorí to s tými deťmi myslia fakt vážne. Už len to prostredie sa mi zdalo také príjemné, priateľské, také že sa tam môj syn necítil ako nejaký prípad, ale proste ako dieťa, ktoré patrí do kolektívu. Páči sa mi, že sa tam snažia venovať každému dieťaťu individuálne. Nie je to také, že by mali nejaký jeden prístup pre všetkých a hotovo. Videla som, že sa fakt snažia prispôsobiť, čo je pri deťoch s telesným postihnutím úplne kľúčové. Naozaj, zdalo sa mi, že učitelia majú obrovskú trpezlivosť, čo je podľa mňa fakt základ. Deti sa tam učia aj to, čo sa iné školy ani nesnažia riešiť, proste praktické veci do života. A tie rôzne terapie, rehabilitácie, to je super, že to majú priamo v škole, ušetrí to strašne veľa behania po doktoroch a klinikách. Mám pocit, že v tomto smere sa snažia robiť maximum. Môjmu dieťaťu to pomohlo cítiť sa samostatnejšie, a to je na nezaplatenie. Na druhej strane, mám pocit, že niekedy to tam až príliš škrípe. Vieš, ako to už býva, peniaze sú vždy problém. Zdá sa mi, že napriek snahe sú niekedy dosť obmedzení v tom, čo môžu ponúknuť. Niektoré pomôcky, ktoré by fakt deťom uľahčili život, mi tam chýbali, alebo boli už také… no, staré. Mám pocit, že keď sa učitelia snažia, ale nemajú s čím, tak je to potom skôr také plátanie dier, než nejaký posun vpred. A takisto, niekedy sa mi zdalo, že komunikácia medzi školou a rodičmi mohla byť aj lepšia. Niežeby som im krivdila, chápem, že majú kopec práce, ale človek by chcel vedieť viac, čo sa deje, ako sa dieťaťu darí, kde sú nejaké problémy. Občas som mala pocit, že sa len dozviem to najnutnejšie a bodka. Tiež som si všimla, že niektorí učitelia sú naozaj vyhorení a unavení. Nie je sa čomu diviť, je to neskutočne náročná práca a mám pocit, že ich je tam málo na toľko detí s rôznymi potrebami. Potom to už nie je to isté, keď ti učiteľ nedokáže venovať tú energiu, ktorú by potreboval. Niežeby sa nesnažili, ale proste vidno, že sú na hrane. Mám pocit, že je to tam taká večná dilema medzi snahou a realitou. Je to celkom normálne, že sa na tej škole nájde aj niečo, čo nie je tip-top, ale verím, že to s tými deťmi v zásade myslia dobre.