Špeciálna ZŠ pre žiakov s telesným postihnutím Matuškova 1631, Dolný Kubín

⭐ Vložené recenzie

1. Keď sa povie Špeciálna základná škola v Dolnom Kubíne na Matuškovej, mám v hlave celkom farebný obraz. Hneď na začiatku ma upútalo, ako veľmi sa tam snažia, aby to mali deti naozaj čo najjednoduchšie. Všetky tie rampy a ten bezbariérový prístup sú naozaj super, pretože to vôbec nie je samozrejmosť v každej škole a viem, že to vie riadne potrápiť. Vďaka tomu sa tam naozaj dá dostať všade bez väčších problémov, čo je na nezaplatenie. Mám taký pocit, že učitelia a celý personál tam pracujú s naozaj veľkým srdcom. Cítiť z nich takú obetavosť a tú snahu pomôcť každému dieťaťu individuálne. Nie je to len o tom, že by odriekali učivo, ale zdá sa mi, že sa naozaj snažia nájsť spôsob, ako dieťaťu niečo vysvetliť, aby to pochopilo. Menšie triedy sú v tomto smere obrovská výhoda, pretože učitelia majú naozaj priestor na to, aby sa venovali každému zvlášť. Atmosféra tam mi príde taká rodinná, čo je pre deti s nejakým postihnutím podľa mňa kľúčové. Cítia sa tam bezpečne a prijaté. A super je, že tam majú aj rôznych terapeutov, takže to nie je len o sedení v lavici. To deťom pomáha aj celkovo s takou psychickou pohodou, nie len s učením. Ale na druhej strane, občas mám pocit, že by to chcelo možno viac moderného vybavenia. Niektoré veci už vyzerajú tak trochu opotrebovane a mám taký dojem, že naozaj by sa zišlo viac financií na nejaké nové pomôcky, ktoré by dokázali učenie posunúť zas o kúsok ďalej. Tiež mi niekedy chýbajú mimoškolské aktivity. Po škole sa zdá, že už toho veľa nie je a chcelo by to viac možností, aby sa deti nenudili a mohli sa realizovať aj v iných veciach, nielen v tom, čo sa učia. Niekedy sa mi zdá, že tie deti nemajú toľko príležitostí vidieť svet aj mimo tých školských múrov, čo je podľa mňa veľká škoda. Mohlo by to byť obohacujúcejšie, keby bolo viac exkurzií alebo nejakých výletov, ktoré by im otvorili oči. Čo sa týka samotného vyučovania, nie vždy mi úplne sadlo, ako sa učí. Niektoré hodiny sa mi občas zdali dosť zdĺhavé a mala som pocit, že polovica triedy sa nudila a len tak čakala na zvonenie. Jasné, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie. Ale proste, niekedy by to chcelo asi viac kreativity, aby tie deti naozaj zaujali a udržali ich pozornosť, a nielen prešli učivo od strany k strane. Tempo je občas dosť pomalé, čo je pre niektorých fajn, lebo majú čas, ale pre tých, čo by zvládli aj viac, to môže byť niekedy dosť frustrujúce.

   Pridať reakciu