Špeciálna ZŠ pre žiakov s telesným postihnutím internátna Komenského 3, Humenné

⭐ Vložené recenzie

1. Vieš čo, keď som sa mala rozhodnúť, kam pôjde moja dcérka do školy, mala som z toho fakt stres. Je to predsa len špeciálna škola pre deti s telesným postihnutím, a ešte k tomu internátna, v Humennom na Komenského. Človek má plno obáv, keď ju má poslať preč z domu. Ale zároveň som vedela, že doma by sme jej nedokázali zabezpečiť všetko, čo potrebuje. Spočiatku som mala taký zvláštny pocit, vieš, je to predsa len štátna inštitúcia, človek si myslí, že to bude všetko také chladné a formálne. Ale musím povedať, že ma prekvapilo, ako sa tam snažia vytvoriť takú rodinnú atmosféru. Už pri prvom kontakte s ľuďmi na vrátnici som mala pocit, že sú tam pre tie deti. Ja viem, že to znie ako klišé, ale naozaj sa mi zdá, že väčšina personálu tam vidí svoju prácu ako poslanie, nielen ako nejakú šichtu. Teda, aspoň väčšina z nich, nemám osobnú skúsenosť so všetkými, ale to je asi všade tak. Čo sa týka samotného vyučovania, nebolo to tak, že by im tam len púšťali filmy, aby zabili čas, snažili sa s nimi pracovať. Dcéra mi rozprávala, že aj keď niektoré veci boli pre ňu ťažké, učitelia sa snažili prispôsobiť tempo a pomôcť. Videla som, že sa venujú aj rôznym terapiám, čo je pre tieto deti fakt kľúčové. Niekedy som síce mala pocit, že by mohli byť niektoré metódy trochu modernejšie, ale zase si hovorím, že oni musia pracovať s tým, čo majú a s tými deťmi, ktoré tam sú. Každé dieťa je iné a má iné potreby, to si uvedomujem. No a internát, to je kapitola sama o sebe. Pre dieťa s postihnutím je to obrovská zmena. Našťastie, tam sa mi zdalo, že sú izby prispôsobené, toalety, všetko tak, aby sa s tým vedeli popasovať. Strava? No, čo ti poviem, internátna strava. Raz je to lepšie, raz horšie, dcéra sa občas sťažovala, že to nechcela jesť, ale zase inokedy jej chutilo. To je asi normálne. Mám pocit, že sa snažia, aby to bolo vyvážené, ale nie vždy sa trafia do vkusu všetkých detí. A tie večery, keď sú tam bez rodičov, to je pre mňa ako rodiča najťažšie. Ale vedela som, že sú pod dohľadom a mali aj nejaké aktivity, čo ma upokojovalo. Niekedy som síce mala taký pocit, že by sa dalo zlepšiť informovanie rodičov, občas som musela dosť volať a pýtať sa na veci. Ale zase, v takom veľkom zariadení je to asi pochopiteľné. Celkovo, keď sa na to pozriem, táto škola pre mňa bola veľká pomoc. Moja dcéra sa tam naučila veľa vecí, osamostatnila sa a spoznala kamošov, ktorí prechádzajú tým istým. Jasné, že to nie je dokonalé, ale myslím, že sa snažia robiť to najlepšie, čo môžu, pre tie naše deti.

   Pridať reakciu