Špeciálna ZŠ Partizánska 909, Klenovec

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som hľadala pre moje dieťa tú správnu školu, mala som fakt obavy. Predsa len, ide o špeciálnu školu a človek nevie, čo ho čaká. Ale musím povedať, že v Klenovci na Partizánskej mi to hneď na začiatku prišlo také ľudské a príjemné. Pamätám si, ako ma tam privítali, a ten pocit, že tu sa o dieťa naozaj postarajú, ma nejako upokojil. V triedach je oveľa menej detí ako v bežných školách, čo je podľa mňa obrovská výhoda. Učitelia si vedia nájsť čas pre každého, nielen tak naoko, ale fakt sa venujú individuálnym potrebám. Moje dieťa sa tam necíti stratené v dave, čo je pre mňa to najdôležitejšie. Čo sa mi naozaj páči, je ten prístup k deťom. Naozaj sa snažia pochopiť, čo každé dieťa potrebuje a idú na to takým iným spôsobom. Nie je to len o bifľovaní, ale skôr o tom, aby sa deti naučili veci, ktoré im budú v živote naozaj užitočné. Také tie praktické zručnosti, ktoré sa im zídu. A tá atmosféra medzi deťmi? Mám pocit, že sú k sebe oveľa otvorenejšie a tolerantnejšie. Nevidím tam toľko posmeškov alebo šikanovania, ako sa, bohužiaľ, stáva inde. Deti sa tam učia aj o tom, ako spolu vychádzať a pomáhať si, čo je skvelé. Ale zase, aby to nebolo len ružové, sú tam aj veci, ktoré ma trápia. Občas mám pocit, že by sa dalo investovať viac do vybavenia. Niektoré priestory už majú svoje roky a hoci sú čisté a udržiavané, predsa len, chcelo by to niekedy poriadnu modernizáciu. Rozumiem, že peniaze nie sú nekonečné, ale pre tie naše deti by to bolo fakt super, keby mali k dispozícii ešte viac moderných pomôcok a miestností, ktoré by ich viac motivovali a kde by sa im ešte lepšie pracovalo. Niekedy mi to príde tak, že sa tam spoliehajú hlavne na to, čo už majú, a nové veci prichádzajú pomaly. A ešte jedna vec, čo ma napadla, sú krúžky alebo také tie mimoškolské aktivity. Síce sa snažia niečo organizovať, ale mám pocit, že by to mohlo byť pestrejšie. Pre deti so špeciálnymi potrebami je často ťažké nájsť si nejaké hobby, a keď im ich škola neponúkne viac, je to škoda. A potom je tu taká tá otázka, čo bude po skončení školy. Viem, že ich tam pripravujú, ako vedia najlepšie, ale mám taký zvláštny pocit, že by sa mohla viac riešiť aj tá ich budúca integrácia do spoločnosti alebo možnosti zamestnania. Nie je to úplne na škole, ale predsa, keby tam bola nejaká spolupráca s firmami, alebo organizáciami, to by im podľa mňa veľmi pomohlo. Takisto vnímam, že ľudia tam na škole, aj keď sú fakt obetaví, musia mať toho niekedy dosť. Zdá sa mi, že tie ruky by sa tam zišli a možno aj nejaká väčšia podpora pre nich. Celkovo, keď sa na to pozerám, je to škola, kde sa snažia a kde je cítiť, že im na deťoch záleží. To je pre mňa asi to najdôležitejšie. Ale na druhej strane si myslím, že vždy je priestor na zlepšenie a že by si zaslúžili viac pozornosti aj zo strany štátu, aby mohli poskytovať ešte lepšie podmienky. Je to predsa len miesto, kde sa formujú životy tých najzraniteľnejších, a tak by to aj malo vyzerať, že ich plne podporujeme.

   Pridať reakciu