Špeciálna ZŠ Malý Slivník 28, Malý Slivník

⭐ Vložené recenzie

1. No, tak naša skúsenosť so Špeciálnou ZŠ v Malom Slivníku je taká… hm, nemôžem povedať, že by som z nej mala len super pocity, ale ani že by to bolo peklo na zemi. Skúsim to nejako povedať, ako to ja vidím a cítim. Vieš, čo ma na začiatku fakt prekvapilo a potešilo, je, že sa tu naozaj snažia. To som hneď videla. Tých detí nie je v triedach toľko ako v bežných školách, takže sa mi zdá, že sa pani učiteľky vedia venovať každému. Moje dieťa sa tam necítilo ako jedno z mnohých, ale skôr ako súčasť nejakej malej skupinky, kde ho poznajú a vedia, čo mu ide a čo menej. To som si naozaj cenila, lebo ten individuálny prístup je pre nás fakt kľúčový. Žiadne odbíjanie, ale snažili sa vždy hľadať cestu. Aj tie aktivity, čo mali, nebolo to len o sedení v lavici. Často robili rôzne tvorivé veci, chodili na výlety alebo sa učili také tie veci do života, čo sa mi zdá, že je pre tie deti strašne dôležité, lebo ich to pripravuje na to, čo bude po škole. Naozaj nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa aj s malými deťmi pracovať na praktických zručnostiach. Ale zas na druhej strane, keď sa človek pozrie okolo seba, tak je jasné, že to nie je žiadna supermoderná škola. Tie priestory sú také, no, povedzme, že pamätajú aj lepšie časy. Občas mi prišlo, že by sa zišlo aj viac novších pomôcok alebo nejaká lepšia technika, lebo predsa len, svet ide dopredu a deťom by to určite pomohlo. Niekedy mi takisto pripadalo, že niektoré hodiny boli také, že si polovica triedy nudila a čakala na zvonenie. Nemám pocit, že by ten nadšený prístup bol vždy a všade. Akoby niektorým pani učiteľkám už chýbala tá iskra, čo na druhej strane úplne chápem, veď robiť s tými deťmi je naozaj náročné. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, to bolo u nás celkom fajn, väčšinou. Vždy, keď som niečo potrebovala, vedela som, na koho sa obrátiť a väčšinou sa mi snažili pomôcť. Nemala som nikdy pocit, že by ma odbili. Ale zas, priznám sa, že niekedy som mala pocit, že aj keď sa snažia, ten pokrok akoby nebol vždy taký, ako by si človek predstavoval. Viem, že to je individuálne a každé dieťa je iné, ale občas mi proste prišlo, že sa točíme stále dookola, a že by sa dalo asi aj viac. S týmto síce nemám osobnú skúsenosť, ale počula som, že občas sa aj medzi deťmi stane, že sa nejaké nezhody vyhrotia. To je asi všade, ale človek vždy dúfa, že práve v takejto škole, kde je to viac individuálne, sa na to bude dávať väčší pozor a že sa to rieši hneď. Takže takto to vidím ja. Nie je to dokonalé, ale myslím, že pre niektoré deti je to dobrá voľba, aj keď vždy je čo zlepšovať. Človek si musí zvážiť, čo je pre neho a jeho dieťa najdôležitejšie a podľa toho sa rozhodnúť. Mám pocit, že škola sa snaží robiť, čo môže, ale občas je to proste vidieť, že sú tam určité limity, hlavne čo sa týka tých priestorov a vybavenia.

   Pridať reakciu