Špeciálna ZŠ Ľudovíta Stárka 12, Trenčín

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som hľadala školu pre moje dieťa, mala som fakt veľké obavy. Veď sú to špecifické potreby a človek si želá, aby sa mu venovali, aby ho pochopili. Nakoniec sme sa dostali sem, do Špeciálnej ZŠ Ľudovíta Stárka v Trenčíne. Poviem vám, sú tu veci, z ktorých som bola fakt nadšená, ale nájdu sa aj také, ktoré ma mrzia a nad ktorými sa dosť zamýšľam. To, čo ma na začiatku úplne dostalo, bola snaha učiteľov. Mala som pocit, že väčšina z nich je tu naozaj pre deti, že ich to baví a chcú im pomôcť. Tie menšie triedy sú obrovská výhoda, to je fakt super. Moje dieťa sa konečne necíti stratené v dave, lebo sa mi zdá, že sa na každého dostane oveľa viac pozornosti. Nie je to ako v bežnej škole, kde sa môjmu dieťaťu nikto poriadne nevenoval a len sedelo v kúte. Tu je vidno, že ich zapájajú do aktivít, snažia sa ich motivovať a dokonca majú aj nejaké špeciálne programy alebo krúžky, ktoré deťom fakt pomáhajú s ich výzvami. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo že by deti len sedeli za lavicami a čakali na koniec hodiny. Videla som, že sa snažia robiť aj rôzne akcie, aby deti neboli len v škole, ale zažili aj niečo iné, čo je podľa mňa fakt dôležité pre ich celkový rozvoj. Ale potom sú tu aj tie veci, ktoré ma trápia. Viem, že to nie je jednoduché, ale budova už má svoje roky a občas to tam aj dosť vidno. Vybavenie tried by si, mám pocit, zaslúžilo nejakú poriadnu investíciu do modernejších vecí. Chápem, že peniaze nie sú všade a rozpočet je asi obmedzený, ale zdá sa mi, že v niektorých triedach je to už fakt dosť staré. Potom aj čo sa týka takých tých nadštandardných vecí, ako sú krúžky alebo volnočasové aktivity, tam by to mohlo byť lepšie. Trošku mám pocit, že by sa dalo ponúknuť deťom viac možností, aby si našli niečo, čo ich baví a rozvíja ich mimo učenia. A aj keď väčšina učiteľov je super a sú naozaj srdciari, občas sa nájde aj niekto, pri kom som mala pocit, že to berie len ako prácu a len odprednáša to svoje, a to potom hneď vidno na deťoch. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo ich to jednoducho nebavilo. Nemyslím si, že je to len o deťoch, ale aj o tom, ako sa k nim pristupuje a ako sa im to podá. No, a taktiež som si občas povzdychla, že by mohlo byť viac príležitostí na to, aby sa deti stretávali aj s inými deťmi z bežných škôl, aby neboli len vo svojej bubline. Alebo aby mali viac možností vyskúšať si niečo v praxi, nie len sa o tom učiť z kníh. Taký ten kontakt s reálnym svetom mi tam niekedy chýba. Celkovo je to taký kolotoč, kde sa snažia, ale ešte je aj dosť priestoru na zlepšenie, tak to mám…

   Pridať reakciu