Špeciálna ZŠ Kostolná 303/18, Toporec

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som riešila, kam s našou malou, mala som fakt dilemu. Tá špeciálna škola v Toporci na Kostolnej mi prišla ako jedna z možností, tak som si o nej zisťovala, čo sa dalo. Chodila som tam pozrieť, popýtala sa iných mamičiek, pozrela aj tie správy, čo sú na nete, a mám z toho taký… no proste dojem. Prvé, čo ma celkom potešilo, je ten prístup. Naozaj som mala pocit, že tam na tie detičky pozerajú individuálne. Nejde to tam tak, že všetci musia rovnako a basta. Vidno, že sa snažia nájsť cestu ku každému, čo je pri takýchto deťoch fakt dôležité. Nie je to ako na bežnej základke, kde sa moja dcérka strácala. Tu sa jej venujú, aj keď to ide pomalšie, nikto na ňu netlačí a hlavne sa jej nevyhýba. To je pre mňa obrovské plus. Páči sa mi, že tie triedy sú malé, naozaj malé. Keď tam nie je dvadsať detí, tak sa dá učiteľom lepšie dýchať a deťom tiež. Nie je to taký frmol, ale skôr taký kľudnejší prístav. A zdá sa mi, že sa tam snažia dať deťom aj niečo do života, nielen písmenká a čísla. Také tie praktické veci, čo budú potrebovať, keď vyrastú. To je super pocit, že sa niekto naozaj zamýšľa nad ich budúcnosťou, nie len nad známkami. Atmosféra je taká rodinnejšia, cítila som, že deti sa tam cítia bezpečne a prijaté. Že tam nie sú len takí iní, ale sú plnohodnotní členovia kolektívu. A to je pre mňa ako rodiča najdôležitejšie, aby sa tam dcérka cítila dobre a tešila sa tam. Ale samozrejme, nič nie je dokonalé. Čo mi trochu vadilo, alebo skôr ma zarazilo, sú tie priestory. Mám pocit, že niektoré veci by si už pýtali poriadnu rekonštrukciu. Vidno, že je to staršia budova a aj keď sa snažia, ako vedia, niektoré veci proste nezakryjú. Nie je tam všetko také moderné a tip-top, ako by si človek možno želal, keď to porovnáva s nejakými novými školami. Niekde chýba nová technika, inde by sa zišla nová farba na stenách, proste taký ten pocit, že sa to posúva s dobou, mi občas chýbal. A potom, aj keď sa snažia, mám občas pocit, že tie možnosti, čo majú deti po skončení školy, sú dosť obmedzené. Že im je ťažké nájsť si potom cestu ďalej, či už do práce alebo na nejakú ďalšiu školu. Zdá sa mi, že na to by sa dalo ešte viac zamerať, aby mali tie naše detičky po skončení školy viac dverí otvorených, nielen tie jedny-dve. Niekedy je komunikácia s nimi taká… no, mohlo by to byť lepšie, hlavne keď človek potrebuje niečo urgentne riešiť. Mám pocit, že niektorí ľudia tam už sú možno aj trochu unavení z toho náporu a to je na nich vidieť, ale chápem, že to nie je ľahká práca.

   Pridať reakciu