Špeciálna ZŠ Kollárova 21, Holíč

⭐ Vložené recenzie

1. No tak som si povedala, že sa podelím s vami o moje skúsenosti a pocity ohľadom tej špeciálnej základky na Kollárovej v Holíči, kam chodí moje dieťa. Vieš, je to taký zvláštny pocit, keď sa rozhoduješ, kam dáš svoje dieťa, aby mu bolo čo najlepšie, a ja som si naozaj dlho lámala hlavu. Čo musím hneď na začiatku povedať a naozaj mi to udrie do očí, je ten individuálny prístup. Naozaj mám pocit, že učitelia majú na každé dieťa viac času a priestoru. Nie je to tam také, že by sa v obrovskej triede stratilo, čo je u nás dosť dôležité. Pamätám si, ako som sa bála, že sa tam len tak pretrápia, ale zdá sa, že sa naozaj snažia nájsť cestu ku každému a pochopiť, čo potrebuje. Majú tam naozaj veľa trpezlivosti, čo teda klobúk dole, ja by som to asi nezvládla. Moje dieťa sa tam necíti, že je nejaké iné, skôr ho vidím, ako sa tam rozvíja vlastným tempom a nikto ho neponáhľa. To je pre mňa strašne dôležité, aby sa cítilo v pohode a prijímané. Páči sa mi, že sa tam snažia ponúkať aj rôzne aktivity alebo takú tú podporu, čo bežné školy nemajú. Vieš, napríklad tie cvičenia, alebo keď sa potrebujú porozprávať s niekým, kto rozumie ich svetu. Aspoň mám taký pocit, že sa tam o to naozaj snažia. Ale zas na druhú stranu, nie je to vždy len ružové. Občas mi príde, že by sa dalo investovať viac do nejakých novších pomôcok, alebo takého toho celkového prostredia. Nie je to síce žiadna katastrofa, ale občas mi to príde také… no, povedzme, že to už pamätá lepšie časy. Myslím tým hlavne tie triedy, občas sa mi zdá, že by to potrebovalo taký lepší, modernejší šmrnc, aby sa tam deti cítili ešte lepšie a aby ich to prostredie viac povzbudzovalo. A potom, s tou komunikáciou. Nie je to úplne zlé, ale niekedy mám pocit, že by sme ako rodičia chceli vedieť o veciach viac, bez toho, aby som sa musela vždy ja pýtať. Proste tak, aby sme sa cítili viac zapojení a informovaní o pokroku alebo o tom, čo sa deje. Teda, ja si pamätám, že párkrát mi moje dieťa povedalo, že sa tam občas nudí. Nie že by to bolo stále, ale tak ako asi v každej škole, sú chvíle, kedy si myslím, že by sa dalo robiť viac pre to, aby ich to naozaj bavilo a aby sa nenudili pri tých hodinách. Nemyslím si, že im tam len púšťajú filmy, aby zabili čas, to určite nie. Ale niekedy by to chcelo takú tú iskru, aby sa deti naozaj tešili na každú hodinu, vieš? Že by sa aj polovica triedy nezabávala potajomky pod lavicami, ale bola plne zapojená do učenia a objavovania nových vecí. Občas mám proste pocit, že niektoré dni sú pre nich monotónnejšie, ako by mali byť.

   Pridať reakciu