Meno: Špeciálna základná škola ako organizačná zložka Spojenej školy
Adresa: J. M. Hurbana 36, Žilina, 01001
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://hurbanka-36.edupage.org/
Špeciálna základná škola poskytuje vzdelávanie žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane tých s mentálnym postihnutím rôzneho stupňa, viacnásobným postihnutím alebo autizmom. Vyučovanie prebieha podľa vlastného školského vzdelávacieho programu, ktorý je prispôsobený individuálnym schopnostiam a tempu každého dieťaťa. Dôraz sa kladie na rozvoj kľúčových kompetencií, praktických zručností a sebaobsluhy, aby sa žiaci čo najlepšie pripravili na samostatný život a integráciu do spoločnosti. Triedy sú zámerne menšie, čo umožňuje pedagogickým pracovníkom uplatňovať osobitný prístup a venovať sa potrebám jednotlivých žiakov. Pri práci sa využívajú špecializované učebné pomôcky, vrátane moderných digitálnych technológií ako interaktívne tabule a tablety. Súčasťou tímu sú kvalifikovaní pedagógovia, asistenti učiteľa a tiež odborníci ako školský špeciálny pedagóg, psychológ a logopéd, ktorí poskytujú komplexnú podporu. Škola, známa ako Špeciálna základná škola ako organizačná zložka Spojenej školy J. M. Hurbana 36 v Žiline, tiež podporuje socializáciu a integráciu prostredníctvom spoločných aktivít s deťmi z materskej školy a gymnázia, ktoré sú taktiež súčasťou Spojenej školy. Zameriava sa na primárne a nižšie stredné vzdelávanie, pričom je plne organizovaná v rámci svojej špecifickej štruktúry.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710261586
- Eduid: 100009141
- Orientačný počet žiakov: 8
- Školu nájdete v meste alebo obci Žilina, okres/obvod Žilina, Žilinský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš čo, keď som začala riešiť, kam pôjde moje dieťa, Špeciálna základná škola J. M. Hurbana v Žiline bola jedna z možností a teda, mala som z toho celkom hlavu v smútku. Predsa len, chceš pre svoje dieťa to najlepšie a nie je to ľahké rozhodovanie. Snažila som sa o nich zistiť čo najviac, čítala som kadečo, čo som našla na internete a počúvala aj iné mamičky, a tak ti poviem, mám z toho taký… no, obrázok, ktorý má aj svetlé, aj tmavé stránky. Čo ma tam celkom potešilo a oceňujem, je tá snaha o individuálny prístup. Mám pocit, že sa naozaj snažia vidieť v každom dieťati jedinečnú bytosť s jej potrebami. Nie je to tak, že by tam len všetkých hádzali do jedného vreca a očakávali od nich to isté. Triedy sú tam menšie, to je podľa mňa fakt super, lebo sa tam dokážu učitelia venovať deťom viac. Nepríde mi to ako taká tá masovka, kde polovica triedy len tak sedí a čaká na zvonenie, lebo sa nudí alebo nechápe, čo sa deje. Tu sa snažia, aby deti naozaj niečo pochopili, aj keď to trvá dlhšie. A páči sa mi aj, že sa snažia učiť deti hlavne praktické veci, aby vedeli fungovať v bežnom živote. Naozaj to nie je len o bifľovaní, ale o tom, aby sa vedeli postarať o seba a čo najviac sa vedeli začleniť do spoločnosti. Niektoré tie projekty, ktoré robia, kde sa deti učia napríklad variť alebo pracovať s jednoduchými vecami, to je proste na nezaplatenie, lebo vidíš, že to má zmysel. Ale zas, ruku na srdce, nie všetko je tam vždy ružové. Mám pocit, že s tými zdrojmi to tam nie je vždy najlepšie. Chápem, že asi nikto nemá neobmedzený rozpočet, ale občas mi to tam príde také… no, trošku zastarané. Niekedy by sa zišlo viac moderných pomôcok alebo aj nejaké lepšie priestory, aby sa deti cítili fakt príjemne. A čo ma mrzí, je to, že hoci sa niektorí pedagógovia naozaj snažia a idú aj nad rámec svojich povinností, občas je vidieť, že niektorí sú už proste vyhorení. Vidíš tú únavu v ich očiach a potom je to, samozrejme, cítiť aj v tej atmosfére. Nie je to vždy ten elán a trpezlivosť, čo by si človek pre svoje dieťa želal, a niekedy to proste chýba. S komunikáciou s nami rodičmi je to tiež také všelijaké. Niekedy mám pocit, že by sa to dalo o dosť zlepšiť, aby sme mali my, rodičia, lepší prehľad a viac sa cítili súčasťou toho celého procesu. Lebo predsa len, doma sa to potom musí celé nejako nadviazať na školu, a keď neviem, čo a ako, je to ťažšie. A tie mimoškolské aktivity, čo som tak počula, aj od iných mamičiek, tam to tiež nie je bohviečo. Párkrát sa síce niečo organizuje, ale chcelo by to viac, aby mali deti aj nejaké iné podnety a mohli si nájsť aj iné záľuby. Veľa tých vecí, čo sa inde robia bežne, tu proste chýba, a to ma dosť štve, lebo viem, že by to deťom veľmi pomohlo. Takže tak, s týmto všetkým sa tam stretávame.