Špeciálna ZŠ J. Fabiniho 3, Spišská Nová Ves

⭐ Vložené recenzie

1. Tak ja som nad tým dosť rozmýšľala, ako to celé zhodnotiť, lebo predsa len, je to špeciálna škola a tam je to vždy trošku iné ako v tej bežnej. Keď som tam prvýkrát išla, alebo teda keď tam chodil môj malý, mala som taký ten pocit, že konečne niekto rozumie tomu, čo dieťa potrebuje. V tej bežnej škole sa na neho pozerali ako na exota, ale tu? Tu to bolo úplne iné, hneď som cítila, že sa o neho starajú a pristupujú k nemu s takou ozajstnou trpezlivosťou. To je obrovské plus, lebo vieme, aké to je s takýmito deťmi a koľko úsilia to vyžaduje. Čo sa týka tých terapií a takých vecí, čo tam mali, tak to bolo super. Žiadne také, že by nám len púšťali filmy aby zabili čas alebo že by deti len sedeli a čumeli do blba, ale naozaj sa snažili s deťmi pracovať, rozvíjať ich. Videla som, že sa venovali každému osobitne, snažili sa nájsť cestu, ako ich zaujať a posunúť dopredu. A to prostredie, celkom sa mi zdá, že sa tam o to starajú. Počula som, že niečo aj zrekonštruovali, takže už to nie je úplne také socialistické, ako to niekde inde býva. Cítila som sa tam celkom bezpečne, čo je pre rodiča asi to najdôležitejšie. Vieš, že tam dieťa nenechajú napospas osudu. Ale teda aby som len nechválila, lebo všade sa nájdu veci, ktoré by mohli byť lepšie. Občas som mala taký pocit, že tých ľudí, čo sa deťom venujú, je tam naozaj málo. Že by potrebovali viac rúk, aby sa mohli venovať ešte intenzívnejšie. Potom sa stane, že síce sa snažia, ale aj tak sa občas stalo, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo proste jeden človek nemôže byť na sto miestach naraz. A to nie je výčitka voči nim, skôr voči systému, ktorý im asi nedopraje toľko zdrojov, koľko by potrebovali. Mám pocit, že často musia improvizovať a robiť zázraky s málom. Ani čo sa týka takých tých extra aktivít, ako sú nejaké krúžky alebo výlety, tam mi to niekedy prišlo také obmedzené. Chápem, že s týmito deťmi je to zložitejšie, ale občas som si hovorila, že by to chcelo niečo viac, aby sa fakt niekam posunuli, nielen prežívali deň. Niektorí rodičia mi spomínali, že mali pocit, že dieťa sa tam síce cíti dobre a je v bezpečí, ale tak nejak sa tam zastavil jeho rozvoj. Ja s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som to párkrát od viacerých. A to je taká škoda, keď si vezmeš, koľko potenciálu v tých deťoch je, len treba vedieť, ako ho vydolovať.

   Pridať reakciu