Meno: Špeciálna základná škola internátna Bentlakásos Speciális Alapiskola
Adresa: Viničná 12, Fiľakovo, 98601
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://szsifilakovo.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia sa zameriava na komplexnú výchovu a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Jej cieľom je poskytnúť prispôsobené vzdelávacie prostredie, ktoré zohľadňuje individuálne schopnosti a potenciál každého žiaka. Vyučovanie prebieha podľa upravených vzdelávacích programov špeciálnej základnej školy, pričom sa kladie dôraz na rozvoj komunikačných, sociálnych a praktických zručností nevyhnutných pre život. Súčasťou tímu sú špeciálni pedagógovia, asistenti učiteľa, psychológovia a logopédi, ktorí zabezpečujú odbornú podporu a individuálnu starostlivosť. Okrem vyučovania v triedach sú pre žiakov dostupné rôzne terapeutické aktivity a voľnočasové krúžky. Keďže ide o internátnu školu, poskytuje aj celodennú starostlivosť a ubytovanie pre žiakov, ktorým dochádzanie do školy komplikuje ich situáciu, alebo pre ktorých je takýto typ komplexnej podpory prínosný. V prostredí internátu sa rozvíjajú návyky samostatnosti a zodpovednosti pod dohľadom vychovávateľov. Vzdelávanie je tiež orientované na podporu maďarskej národnostnej menšiny, čo naznačuje bilingválne prostredie alebo výučbu v maďarskom jazyku popri slovenčine. Škola, známa ako Špeciálna základná škola internátna Bentlakásos Speciális Alapiskola Viničná 12 vo Fiľakove, sa snaží o integráciu žiakov do spoločnosti a ich prípravu na ďalší život. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský – maďarský
- Kód: 017067880
- Eduid: 100010015
- Orientačný počet žiakov: 77
- Školu nájdete v meste alebo obci Fiľakovo, okres/obvod Lučenec, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak, ak mám povedať niečo o Špeciálnej ZŠ internátnej Bentlakásos Speciális Alapiskola Viničná Fiľakovo, tak je to taká… zvláštna kapitola môjho života. Keď si na to spomeniem, mám v hlave rôzne veci. Pamätám si, že sme tam mali celkom fajn triedy, aj keď jasné, nebolo to žiadne super moderné vybavenie. Ale dalo sa. Mala som pocit, že učiteľky sa naozaj snažili, aby sa nám tam dobre žilo, boli na nás dosť milé, nemala som z nich pocit strachu, čo je podľa mňa dôležité. Stravu sme mali teplú, vždy sme mali aj piť, na to si dbali. Často sme chodili na rôzne výlety, do divadla alebo len tak do mesta, čo bolo super, lebo sme neboli len zavretí za múrmi školy. Pripadalo mi to, že sa nás snažili naučiť, ako sa správať medzi inými ľuďmi, ako sa nebáť povedať svoj názor, aj keď nám to nie vždy išlo. A naozaj sa mi páčilo, že sme mali krúžky, kde sme niečo robili rukami, vyrábali, maľovali. To ma bavilo. Ale potom sú tu aj veci, ktoré mi nešli do hlavy. Napríklad, mali sme tam síce počítače, ale ja som ich skoro vôbec nepoužívala. Vždy na nich boli skôr učitelia alebo nám len niečo ukázali, ale chcela som sa viac naučiť, ako s tým robiť, veď to je dnes tak dôležité. V družine to tiež nebolo vždy ono. Niekedy sa mi zdalo, že sme sa tam len tak motali, chýbali mi tam nejaké fakt konkrétne aktivity, kde by sme niečo tvorili alebo si zahrali niečo zmysluplné, často to bola proste len nuda. A čo je horšie, keď som odtiaľ odišla, tak som mala pocit, že mi vlastne nikto poriadne nepovedal, čo ďalej. Kam sa môžem ísť učiť? Akú prácu si nájdem? Proste som tam tak zostala visieť vo vzduchu. Zdalo sa mi, že aj počas hodín to bolo niekedy také, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Učiteľky sa síce snažili, ale niekedy som mala pocit, že riešili hlavne tých najhlučnejších a na ostatných akoby zabudli, nevedeli, ako nás zaujať. Veľa vecí sme robili všetci rovnako, aj keď sme boli každý iný a potrebovali sme asi iný prístup. Keď si na to spomeniem, tak mi je z toho tak trochu smutno, lebo potenciál tam bol, ale nie vždy sa využil naplno.