Špeciálna ZŠ internátna Abovská 244/18, Ždaňa

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa konečne rozhodla napísať pár slov o tej špeciálnej škole v Ždani, lebo viem, že veľa rodičov ako ja si láme hlavu, kam dieťa dať. Pre mňa to bolo strašne ťažké rozhodnutie, veď viete, dať dieťa do internátu je iné, ako ho ráno len odprevadiť pred bránu. Ale doma sme to už nezvládali, potrebovali sme naozaj odbornú pomoc a hlavne niekoho, kto by mal pre nášho malého trpezlivosť, ktorú sme už my strácali. Čo sa mi na začiatku páčilo a čo mi dáva nádej, je taký ten osobný prístup. Predsa len, triedy sú tam menšie a človek si hovorí, že to je to, čo moje dieťa potrebuje – aby sa mu konečne niekto naozaj venoval a mal na neho čas. A viete čo? Niekedy to tak naozaj bolo. Sú tam učitelia, a to musím uznať, ktorí sú proste úžasní. Vidno na nich, že to nerobia len pre peniaze, ale že ich to naozaj baví a deťom sa snažia pomôcť. Môj malý sa mi občas prihovorí o nejakej pani učiteľke, čo mu niečo vysvetlila tak, že to pochopil, alebo že s ním niečo špeciálne robila, ukazovala mu obrázky a nebolo to len také, že pozrite sa na tabuľu a opíšte. Vtedy ma to vždy chytí za srdce a viem, že sme asi spravili správne rozhodnutie. Internátny život zase dáva taký režim, čo je pre niektoré deti úplne kľúčové. Že vedia, kedy je jedlo, kedy učenie, kedy voľno. V tomto smere sa mi zdá, že je tam taká štruktúra, ktorá doma často chýba, a to im prospieva. Vidím, že aj so spánkom je to lepšie, lebo je tam pevný čas. No ale nie je všetko zlato, čo sa blyští. Niektoré veci ma tam dosť trápia a bolí ma z toho srdce. Keď tam prídem, vždy si všimnem, že tie priestory už niečo zažili. Asi tam chýbajú peniaze na nejaké poriadne prerábky, lebo všetko je také staré a opotrebované. Človek by čakal, že v dnešnej dobe budú mať deti aj moderné veci, že sa nebudú učiť len z okopírovaných papierov, ale tu to moc neplatí. A potom sú tam aj takí učitelia, no poviem vám, že mám pocit, že si tam len odkrútia svoj čas a je im jedno, či dieťa niečo pochopí alebo nie. Vidím, ako sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie, lebo im len niečo prečítali z knihy a hotovo. To ma hnevá, lebo to je presne to, čoho som sa bála – že moje dieťa bude ďalšie z radu, o ktoré sa nikto poriadne nezaujíma, len ho preženú systémom. A tie obedy? No, raz mi malý povedal, že mu chutilo, ale väčšinou len ohrnie nos a hovorí, že sa to nedalo jesť. Viem, že to nie je reštaurácia, ale predsa len, deti potrebujú jesť dobre, aby mali energiu. No a ten pocit odlúčenia, to je asi najhoršie. Aj keď je tam super personál, rodina je rodina, a vidím, že mu občas chýbame.

   Pridať reakciu