Špeciálna ZŠ F. Rákocziho 5, Nové Zámky

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som hľadala tú správnu školu pre moje dieťa, aby sa mu naozaj venovali a hlavne rozumeli jeho špecifickým potrebám, Špeciálna ZŠ F. Rákocziho v Nových Zámkoch bola jednou z tých, čo sme zvažovali. Mám pocit, že som prečítala asi všetko, čo sa dalo nájsť, od rôznych správ po diskusie rodičov na internete, a potom sme sa nakoniec rozhodli. Teraz už viem povedať, aké mám z toho pocity, keďže tam moje dieťa chodí. Musím povedať, že ma naozaj prekvapila trpezlivosť a chápavosť väčšiny personálu. Zdá sa mi, že si tam dávajú naozaj záležať na tom, aby sa každé jedno dieťa cítilo v bezpečí a aby ho brali vážne. Moje dieťa sa tam necítilo ako len jedno z mnohých v triede, ale skôr ako dôležitá súčasť, kde si všimli aj tie najmenšie pokroky. To je pre mňa strašne dôležité. Komunikácia s rodičmi je celkom fajn, väčšinou som sa dozvedela, čo som potrebovala, a cítila som, že sa snažia nájsť riešenia, keď bolo treba. Páčilo sa mi aj to, že sa snažili deti zapájať do rôznych vecí, nielen sedieť v lavici a drilovať. Niekedy som videla, že sa naozaj snažia vymýšľať zaujímavé aktivity, aby sa deti nenudili, a nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas. Naopak, vidno, že s deťmi pracujú. Ale, samozrejme, nie je všetko ružové a život nie je rozprávka. Niekedy som mala pocit, že tie administratívne veci idú dosť pomaly a človek sa musel dosť naháňať za informáciami, alebo na niečo dlho čakať. To vie byť občas dosť frustrujúce. Tiež sa mi zdalo, že niekedy tie zdroje, ktoré majú k dispozícii, sú dosť obmedzené. Človek by si želal, aby deti mohli zažívať viac výletov, mať prístup k novšiemu vybaveniu, alebo aby mali viac rôznych terapeutických možností, ale asi na to chýbajú buď ruky, alebo peniaze. Mám pocit, že niektorí pedagógovia sú naozaj srdciari a vidno, že ich práca baví, ale občas som si všimla, že aj tam sa nájdu takí, ktorí už sú unavení a proste si len odrobia svoje. Vtedy sa stane, že polovica triedy sa občas nudila a len čakala na zvonenie, čo je veľká škoda, lebo tie deti si zaslúžia, aby sa im venovalo naplno a s nadšením. A potom je tu aj tá vec, že aj keď sa snažia deti učiť praktické veci, niekedy sa mi zdá, že je ťažké preniesť to do reálneho života, mimo školských múrov. Akoby to prostredie školy bolo až príliš chránené a potom vonku narazia na tvrdú realitu. Ale to asi nie je len problém tejto školy, ale celkovo špeciálneho školstva. Niekedy mám pocit, že by sa dalo ísť viac do hĺbky v niektorých veciach, aby deti dostali poriadnu výzvu a nejakú extra motiváciu, ale chápem, že musia brať ohľad na veľmi rôznorodé potreby všetkých. Celkovo mám pocit, že je to škola, ktorá má svoje svetlé aj tmavé stránky. Dôležité je, že moje dieťa sa tam cíti prijato a robí pokroky, aj keď niekedy mám pocit, že by sa dalo ísť aj trošku inak, alebo viac dopredu.

   Pridať reakciu