Meno: Špeciálna základná škola
Adresa: Čakanská cesta 800/1, Zlaté Klasy, 93039
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://skolavklasoch.edupage.org/
Škola sa zameriava na vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Primárne poskytuje výchovu a vzdelávanie žiakom s mentálnym postihnutím rôzneho stupňa, s viacnásobným postihnutím a deťom s autizmom. Vyučovanie prebieha podľa upravených vzdelávacích programov, ktoré rešpektujú individuálne tempo a potreby každého žiaka. Kladie sa dôraz na rozvoj praktických zručností, sebaobsluhy, komunikačných schopností a sociálnej integrácie, pričom cieľom je maximálny možný rozvoj potenciálu žiakov a ich príprava na samostatnejší život. Pedagogický proces zabezpečuje tím špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľa, psychológov a logopédov. Využívajú sa špeciálno-pedagogické metódy a techniky, často doplnené o rôzne terapie ako napríklad canisterapia či arteterapia. Škola disponuje špecializovanými priestormi, vrátane snoezelen miestnosti (senzorická miestnosť), počítačovej učebne a školskej knižnice. Pre žiakov je k dispozícii aj školský klub detí, ktorý ponúka popoludňajšie aktivity a oddych. Špeciálna základná škola Čakanská cesta 800/1 v Zlatých Klasoch tak vytvára podnetné prostredie pre celostný rozvoj svojich žiakov. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 035630035
- Eduid: 100001906
- Orientačný počet žiakov: 36
- Školu nájdete v meste alebo obci Zlaté Klasy, okres/obvod Dunajská Streda, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš čo, keď som rozmýšľala nad tou Špeciálnou ZŠ na Čakanskej ceste v Zlatých Klasoch, tak mi tam behá hlavou kopa vecí. Keď som tam prvýkrát zavítala s mojou malou, mala som taký… zvláštny pocit. Na jednej strane som videla, že tá budova už má svoje roky, to je fakt. Jasné, človek by si prial, aby to bolo všetko tip-top moderné, ale zase na druhej strane, hneď som cítila takú inú atmosféru ako v klasických školách. Takú… pokojnejšiu. Čo sa mi tam fakt páčilo, bola tá neskutočná trpezlivosť, akú tam majú pedagogičky. Naozaj, to sa nedá len tak opísať, to treba zažiť. Každé dieťa tam bolo brané úplne individuálne, a to nie je len nejaká fráza. Videla som, ako sa snažili prispôsobiť, ako sa s deťmi rozprávali, aj keď to niekedy bolo náročnejšie. Mojej dcérke to veľmi pomohlo, cítila sa tam prijatá a nebola len číslo v triede. Mali tam aj rôzne terapeutické aktivity, čo inde v bežných školách len tak nevidíš. Logopédia, nejaké rehabilitačné veci, proste snažili sa, aby sa deťom uľavilo a aby sa cítili lepšie. Fakt, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie, naopak, vždy sa snažili niečo vymyslieť. Ale zase, ruku na srdce, vždy to nebolo ružové. Niekedy som mala pocit, že by im fakt prospelo viac prostriedkov. Videla som, že sa snažili s tým, čo mali, ale občas som si hovorila, že keby mali viac peňazí na nové učebné pomôcky alebo na nejaké vylepšenia, bolo by to super. Niekedy sa mi zdalo, že aj komunikácia medzi domovom a školou by mohla byť o čosi plynulejšia, ale to je asi bolesť väčšiny škôl, nie len tejto. Človek by si želal, aby mali viac peňazí na všetko, lebo mám pocit, že aj oni sa musia boriť s tým, čo im prikážu zhora, a to potom ovplyvní všetko. Mala som tiež taký pocit, že nie všetky deti sa tam vedeli úplne nájsť. Aj keď sa učitelia snažili akokoľvek, niektorým to proste nešlo. Polovica triedy sa možno tešila na každú hodinu, ale druhá sa občas skôr nudila a čakala na zvonenie. Ale zase, to je výzva, keď máš v triede deti s rôznymi potrebami, a ja s tým nemám osobnú skúsenosť, aké je to náročné. Fakt je, že väčšina personálu tam naozaj robí svoju prácu so srdcom. To je to, čo tam cítiš najviac – takú úprimnú snahu pomôcť. Pre mňa bolo dôležité, že sa dcéra tam cítila bezpečne a že tam našla kamarátov, ktorí ju chápali. A to je niečo, čo sa nedá kúpiť za žiadne peniaze.