Meno: Špeciálna základná škola ako súčasť Reedukačného centra
Adresa: Nám. kpt. Nálepku 613, Vráble, 95201
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://rcvrable.edupage.org/
Poskytuje výchovu a vzdelávanie pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú umiestnení v rámci Reedukačného centra. Zameriava sa na deti a mládež vyžadujúcu intenzívnu špeciálno-pedagogickú a psychologickú podporu, často z dôvodu narušeného emocionálneho alebo sociálneho vývinu či problémov v správaní, ktoré ovplyvňujú ich vzdelávací proces. Výučba prebieha prostredníctvom individuálnych vzdelávacích plánov, prispôsobených tempu a možnostiam každého žiaka. Kladie sa dôraz nielen na osvojovanie si vedomostí a zručností zo štátneho vzdelávacieho programu pre špeciálne základné školy, ale aj na rozvoj sociálnych kompetencií, sebapoznania a samostatnosti v rámci menších skupín. Pedagogickí pracovníci s kvalifikáciou špeciálnych pedagógov využívajú špecifické metódy a formy práce, aby pomohli žiakom prekonávať ich bariéry a dosahovať pokroky vo vzdelávaní a správaní. Cieľom je pripraviť žiakov na čo najúspešnejšiu reintegráciu do bežného života a ďalšieho vzdelávania. Škola, známa ako Špeciálna základná škola ako súčasť Reedukačného centra Nám. kpt. Nálepku 613, sa nachádza vo Vrábľoch a je plne integrovaná do denného režimu reedukačného centra. Je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710171080
- Eduid: 100006474
- Orientačný počet žiakov: 6
- Školu nájdete v meste alebo obci Vráble, okres/obvod Nitra, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No, tak keď si spomeniem na Vráble a to reedukačné centrum, kde je vlastne aj tá špeciálna základka, vždycky ma to tak chytí za srdce. Vieš, ako rodič, keď ti dieťa potrebuje takúto pomoc, máš v hlave strašne veľa otáznikov a nádejí. A ja mám taký pocit, že tie dvere, cez ktoré prešlo moje dieťa, za sebou zatvorili nielen normálny život, ale aj taký ten pocit, že to bude ako v nejakej obyčajnej škole. Zo začiatku som bola celkom optimistická, lebo som počula, že tam sú ľudia, ktorí sa naozaj snažia. A to je pravda, zdá sa mi, že niektorí vychovávatelia a učitelia tam naozaj dávajú do toho všetko, srdce aj dušu, a snažia sa deťom pomôcť. Majú to tam pekne nastavené, nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie. Vidíš, že sa snažia o nejaký poriadok, režim, čo je pre tie deti, samozrejme, dôležité. A to prostredie? Človek má pocit, že je to aspoň bezpečné, čo je už samo o sebe veľká vec. Ale na druhej strane, mám taký dojem, že napriek všetkej tej snahe je to tam pre niektoré deti proste len miesto, kde sú, a prežívajú si svoj čas. Nie je to sranda, keď vidíš, alebo teda počuješ, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo to proste necíti ako niečo, čo je pre nich. Mám pocit, že je tam príliš veľa detí na jedného učiteľa alebo vychovávateľa, a potom sa nedá venovať každému tak, ako by potreboval. To je podľa mňa obrovská škoda, lebo každé dieťa je iné a má iné problémy a potreby. Niekedy mi to príde, akoby tam boli deti hodené do jedného vreca a museli sa prispôsobiť systému, aj keď by ten systém možno skôr potreboval prispôsobiť sa im. Cítim z toho celého taký zvláštny mix. Na jednej strane vidíš tú drinu a snahu niektorých ľudí, ktorí tam robia, a na druhej strane takú bezmocnosť, lebo je to proste inštitúcia a nie vždy sa dá ísť proti prúdu. Je to náročné miesto, pre deti aj pre nás rodičov, a človek tam s tými nádejami a obavami žije každý deň.