
Meno: Špeciálna základná škola
Adresa: Ádorská 35, Dunajská Streda, 92901
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://speczsds.edupage.org/
Vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane žiakov s mentálnym postihnutím, poruchami autistického spektra a viacnásobným postihnutím, je komplexne zabezpečované inštitúciou v Dunajskej Strede. Špeciálna základná škola Ádorská 35 sa zameriava na rozvoj individuálnych schopností každého žiaka prostredníctvom upravených štátnych vzdelávacích programov a individuálnych vzdelávacích plánov. Výučba prebieha v malých skupinách alebo individuálne, pričom sa kladie dôraz na rozvoj komunikačných, sociálnych a praktických zručností potrebných pre každodenný život. Žiaci sa učia prostredníctvom rôznych didaktických pomôcok a metód, ktoré sú prispôsobené ich kognitívnym možnostiam a štýlu učenia. Súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu sú aj špeciálno-pedagogické a terapeutické intervencie, ako je logopedická starostlivosť, fyzioterapia, ergoterapia, hydroterapia a relaxačné aktivity v Snoezelen miestnosti. Škola tiež využíva arteterapiu a muzikoterapiu na podporu emocionálneho a kreatívneho rozvoja. Pedagógovia a asistenti zabezpečujú podporu pri vzdelávaní a sebaobslužných činnostiach, vytvárajúc podnetné a bezpečné prostredie. Cieľom je pripraviť žiakov na čo najsamostatnejší život a integráciu do spoločnosti. Škola pôsobí ako úplne organizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 035630132
- Eduid: 100001598
- Orientačný počet žiakov: 7
- Školu nájdete v meste alebo obci Dunajská Streda, okres/obvod Dunajská Streda, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa rozhodla, že sem napíšem pár riadkov o Špeciálnej ZŠ na Ádorskej v Dunajskej Strede, keďže moje dieťa tam chodí a mám tak nejak ucelený obraz o tom, ako to tam funguje. Pre mňa bolo na začiatku fakt dôležité nájsť miesto, kde sa môjmu dieťaťu budú venovať individuálne a nebudú ho len tak preháňať systémom. Hneď na začiatku ma veľmi upútalo, ako je tam málo detí v triede. Oproti bežným školám je to fakt rozdiel a mám pocit, že učitelia majú vďaka tomu omnoho viac priestoru venovať sa každému jednému. To, ako sa vedia prispôsobiť potrebám každého dieťaťa, je pre mňa na nezaplatenie. Necítim sa, že by sa na moje dieťa pozerali ako na ‚prípad‘, skôr ako na jedinečného človeka, ktorý má svoje špecifické tempo a potreby. Atmosféra je tam taká… domácka, skoro až rodinná. Mám dojem, že deti sa tam cítia bezpečnejšie a menej pod tlakom, čo je pri špeciálnych potrebách neskutočne dôležité. Naozaj som si všimla pokroky, aj keď sú niekedy maličké a pomalé, ale sú. A to je pre mňa ako rodiča tá najväčšia odmena a znak, že škola robí svoju prácu dobre. Čo ma občas tak zamrzí, je stav niektorých priestorov. Necítim sa, že by tam bolo všetko úplne moderné a najnovšie. Niekedy mi to príde také… staršie, akoby to už chcelo nejakú väčšiu investíciu. Hoci to naozaj neznižuje úsilie personálu, predsalen by som si pre deti priala aj vizuálne modernejšie prostredie. Taktiež sa mi zdá, že ponuka krúžkov alebo nejakých mimoškolských aktivít je dosť obmedzená. Akoby sa tam dalo robiť len to základné a na nejaké extra veci už nebol čas alebo prostriedky. Dieťa sa síce učí dôležité veci, ale tá širšia paleta zážitkov a objavovania mi tam niekedy chýba. Niekedy mám pocit, že komunikácia medzi školou a rodičmi by mohla byť o kúsok lepšia. Nie je to tak, že by nikto nič nehovoril, to vôbec nie, ale občas mi chýba viac proaktívnosti alebo taký ten pocit, že viem úplne všetko, čo sa deje, a nemusím sa pýtať na každú maličkosť. Alebo že sa veci riešia až vtedy, keď už horia. Niektoré metódy mi prídu občas dosť tradičné, mám pocit, že by sa dalo možno aj viac experimentovať s novými prístupmi, aby to deti ešte viac bavilo. Nie že by sa tam len púšťali filmy, aby zabili čas, to rozhodne nie, ale skôr mi chýba taká iskra, že by sa tam veci možno aj inak robili. Niekedy sa mi zdalo, že niektoré deti v triede sa jednoducho nudili a čakali na zvonenie, lebo im ten prístup nesedel a potrebovali by niečo iné. Celkovo to vnímam tak, že je to miesto, kde sa moje dieťa cíti dobre a dostáva potrebnú starostlivosť. Že je to škola pre deti, ktoré naozaj potrebujú iný prístup. Samozrejme, sú tam veci, ktoré by sa dali zlepšiť, ako napokon všade, ale základ je, že moje dieťa tam rado chodí a ja vidím, že sa posúva dopredu.