
Meno: Špeciálna základna škola s MŠ-Speciális Alapiskola és Óvoda ako organizačná zložka Spojenej školy
Adresa: J. Dózsu 32, Veľké Kapušany, 07901
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://szsvelkekapusany.edupage.org/
Výchovno-vzdelávací proces pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje v materskej aj základnej škole. Táto inštitúcia poskytuje vzdelávanie v slovenskom a maďarskom jazyku, reflektujúc bilingválne prostredie regiónu. Kľúčovým prvkom pedagogického prístupu je dôraz na individuálne potreby každého žiaka. Vyučovanie prebieha v malých skupinách, čo umožňuje intenzívnu a personalizovanú prácu. Učebné plány sú špeciálne upravené, s prioritou rozvoja praktických zručností, sociálnej komunikácie a sebestačnosti. Okrem akademického vzdelávania sa žiaci venujú aj rozvoju jemnej a hrubej motoriky, kognitívnych funkcií a emocionálnej inteligencie. Súčasťou komplexnej podpory sú aj špeciálno-pedagogické a logopedické intervencie. Cieľom je vytvoriť podnetné a bezpečné prostredie, ktoré maximálne podporuje rozvoj potenciálu každého dieťaťa a pripravuje ho na čo najplnohodnotnejšie zapojenie do spoločnosti. Táto organizačná zložka, známa ako Špeciálna základna škola s MŠ-Speciális Alapiskola és Óvoda, pôsobí ako súčasť Spojenej školy J. Dózsu 32 vo Veľkých Kapušanoch. Vzhľadom na svoju štruktúru ako organizačná zložka, nie je škola samostatnou plne organizovanou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský – maďarský
- Kód: 710260938
- Eduid: 100015674
- Orientačný počet žiakov: 119
- Školu nájdete v meste alebo obci Veľké Kapušany, okres/obvod Michalovce, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No, tak musím povedať, že kým som našla tú správnu školu pre moju malú, prešlo celkom dosť času a nervov. Ale táto Špeciálna základná škola s MŠ vo Veľkých Kapušanoch, to je kapitola sama o sebe. Keď som tam prvýkrát išla, mala som taký zmiešaný pocit, lebo človek nikdy nevie, čo môže čakať. Ale musím priznať, že celkovo som si zvykla a mám taký pocit, že moja dcéra tam celkom dobre zapadla. Vždy sa snažím pozerať na veci realisticky, lebo viem, že v našom školstve to nie je ľahké. Ale čo si naozaj cením, je to, ako sa tam snažia venovať každému dieťaťu individuálne. Nie je to také, že by mali jeden meter na všetkých a kto sa neprispôsobí, má smolu. Práve naopak, príde mi, že učitelia sú naozaj trpezliví a hľadajú spôsoby, ako na deti. Moja malá mala s niektorými vecami dosť problém a tu som videla, že sa naozaj snažia pochopiť, čo ju trápi a ako jej pomôcť. Často mi hovorila o tom, ako robili rôzne cvičenia v tej ich špeciálnej miestnosti, kde je plno pomôcok – ona to volala miestnosť na hranie s pocitmi, a to ma vždy potešilo, že sa tam cítila fajn a nebrala to ako povinnosť. Tiež je fajn, že škola je dvojjazyčná. Pre rodiny ako sme my, kde hovoríme aj po maďarsky, je to naozaj veľká výhoda, lebo deti sa môžu cítiť viac doma a nie sú pod takým tlakom, že musia hneď všetko vedieť len v jednom jazyku. Mám pocit, že to pomáha aj v tom, aby sa deti cítili viac prijaté a rozumené. Na druhej strane, samozrejme, nie je všetko ružové. Niekedy sa mi zdá, že aj napriek všetkej snahe, sú tie možnosti školy trošku obmedzené. Rozumiem, že nemôžu mať desať špecialistov na každú diagnózu, ale občas som si želala, aby bolo viac terapeutov, ktorí by sa venovali presne špecifickým veciam. Lebo aj keď sa učitelia snažia, niektoré veci proste potrebuje riešiť niekto, kto má na to extra vzdelanie. A vieš, občas sa mi zdá, že niektoré tie priestory by si zaslúžili trošku viac lásky a možno aj nejakú poriadnu rekonštrukciu. Nie je to peklo, ale človek by si prial, aby sa deti učili v prostredí, ktoré je úplne moderné a veselé. A aj keď hovoria o spolupráci s rodičmi, niekedy mám pocit, že by to mohlo byť ešte lepšie. Že by sa viac počúvali naše nápady a obavy. Nie je to tak, že by nás odbíjali, ale niekedy to proste len prebehne a človek má pocit, že sa nič moc nezmenilo. Ale to je asi v každej škole. Celkovo si ale myslím, že sa tam naozaj snažia robiť to najlepšie pre deti s takými špecifickými potrebami. Moja malá tam chodila celkom rada, teda až na tie dni, keď sa jej nechcelo vstávať, ale to je u detí normálne, nie? Nikdy nemala pocit, že by ju tam nechceli alebo že by bola iná. A to je pre mňa, ako mamu, asi to najdôležitejšie.