Meno: Stredná odborná škola technická
Adresa: Kukučínova 23, Košice-Juh, 04001
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://soskuke.edupage.org/
Táto stredná odborná škola, situovaná v mestskej časti Košice-Juh na ulici Kukučínova 23, sa prioritne venuje komplexnej príprave študentov v rozličných technických odboroch. Kľúčový dôraz je kladený na rozvoj praktických zručností, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné uplatnenie na súčasnom trhu práce alebo pre pokračovanie v ďalšom štúdiu. Vzdelávanie prebieha prostredníctvom kombinácie teoretickej výučby a rozsiahleho praktického výcviku, ktorý sa realizuje v špecializovaných a moderne vybavených dielňach a laboratóriách. Škola ponúka študijné programy zamerané na informačné technológie, vrátane počítačových systémov a správy sietí, ďalej mechatroniku, elektrotechniku a strojárstvo, často s možnosťou získania maturitného vysvedčenia alebo výučného listu. Študenti sa učia pracovať s diagnostickými nástrojmi, programovateľnými logickými kontrolérmi (PLC), CNC strojmi a špecializovaným softvérom. Cieľom je poskytnúť im relevantné kompetencie, ktoré odrážajú aktuálne požiadavky priemyslu. Škola, známa ako Stredná odborná škola technická, tiež zabezpečuje pre svojich študentov podporu a kariérne poradenstvo. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000893340
- Eduid: 100014979
- Orientačný počet žiakov: 802
- Školu nájdete v meste alebo obci Košice-Juh, okres/obvod Košice IV, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No vieš čo, keď som rozmýšľala nad SOŠ technickou na Kukučínovej v Košiciach-Juhu, tak mám taký pocit, že je to taká škola dvoch tvárí. Na jednej strane som si hovorila, že super, veď je to technická škola, tam sa naučím niečo poriadne do života, čo aj reálne využijem. A to sa aj celkom potvrdilo, hlavne čo sa týka tých praktických predmetov a dielní. Tie mašiny tam, na ktorých sme robili, boli fakt celkom moderné, a nebolo to tak, že by sme len pozerali na staré haraburdy. Tam som fakt cítila, že sa niečo učím, rukami, a to ma bavilo. A tá prax, ktorú sme mali, tá bola podľa mňa dosť dôležitá, lebo sme sa dostali do nejakých väčších firiem a videli, ako to tam funguje. To je niečo, čo ti žiadna kniha nedá. A zdá sa mi, že aj tie možnosti po škole sú potom celkom dobré, hlavne ak ťa fakt baví ten tvoj odbor. Ale potom, na druhej strane, tam boli aj tie veci, ktoré mi prišli dosť na nervy. Niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia to tam berú skôr ako nejakú nutnosť než ako poslanie. Vieš, tak len prejsť látku, odprednášať, a hotovo. A to bol občas fakt des. Polovica triedy sa vtedy nudila a čakala len na zvonenie, lebo to bolo úplne suché a bez života. Žiadna interakcia, žiadna snaha o to, aby nás to aspoň trochu zaujalo. A to bolo naozaj frustrujúce. Potom aj niektoré tie priestory v škole, hlavne tie staršie časti, tak tam by sa veru zišla nejaká rekonštrukcia, lebo občas to tam vyzeralo, akoby tam zastal čas. Nie je to vyslovene peklo, ale chcelo by to možno trošku viac investovať do takého celkového prostredia, aby sa tam človek cítil príjemnejšie. Ale zase, celkovo si myslím, že ak vieš, čo chceš a ideš si za tým, tak tá škola ti vie dať celkom slušný základ, ale človek musí byť aktívny a chcieť sa učiť, lebo len tak čakať, že ťa to tam niekto naučí nasilu, to asi moc nefunguje.