SOŠ pre žiakov s telesným postihnutím Mokrohájska cesta 1, Bratislava

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, rozhodla som sa, že napíšem pár riadkov o SOŠ pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej ceste v Bratislave, lebo máme s ňou doma skúsenosť a myslím, že je fajn podeliť sa. Keď sme sa rozhodovali, kam pôjde naša dcéra, mali sme, samozrejme, milión otázok a obáv. Mám pocit, že celkovo je tá škola taká… rozporuplná, ale v dobrom zmysle slova. Na jednej strane musím povedať, že učitelia sú tam z veľkej časti naozaj srdciari. Vidno, že svoju prácu berú vážne a snažia sa deťom s rôznymi potrebami pomôcť. Naozaj oceňujem ten individuálny prístup, to je niečo, čo by v bežnej škole asi nemalo šancu. Keď dcéra potrebovala niečo vysvetliť pomalšie alebo inak, vždy sa našiel niekto, kto sa jej venoval. Necítila som, že by ju tam nechali len tak plávať. Plus, tie priestory sú prispôsobené, čo si budeme hovoriť, je základ, ale aj tak je super vidieť rampy, výťahy a všetko, čo treba, aby sa tam človek cítil pohodlne a samostatne. Nie je to také, že by človek len pozeral a hovoril si, ako to asi zvládne. Na druhej strane, občas som si všimla, že kvalita výučby vie kolísať. Niektoré hodiny boli fakt zaujímavé, že deti doniesli domov plno nového a mali pocit, že sa niečo naučili. Ale inokedy to zas bolo také, že si len odsedeli svoje a čakali na zvonenie. Nemám pocit, že by nám učitelia len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr taký priemer, ktorý vás nenadchne. Trochu som mala pocit, že niektorí učitelia už sú možno trošku vyhorení alebo unavení, čo je pochopiteľné pri takej náročnej práci, ale na deťoch sa to, žiaľ, občas podpíše. Dcéra sa občas sťažovala, že sa v triede nudí alebo že niektoré veci idú príliš pomaly, a to ju potom demotivuje. A čo sa týka tej praxe, to je tiež taká kapitola sama o sebe. Zda sa mi, že škola sa snaží zabezpečiť deťom prax, aby sa naučili niečo do života a osamostatnili sa, čo je úplne super. Ale počula som, že nájsť vhodné miesta vie byť občas celkom dráma a nie vždy je to presne podľa predstáv. Niekedy sa stane, že prax nie je úplne v súlade s tým, čo by si dieťa predstavovalo alebo s čím by mu to pomohlo do budúcnosti. Ale naozaj sa snažia, to je vidieť. Komunikácia s rodičmi by mohla byť tiež niekedy priamejšia, mám pocit, že by sa dalo predísť niektorým nedorozumeniam, keby sa veci riešili otvorenejšie a možno aj proaktívnejšie. Celkovo je to taká škola, kde vidíte snahu a veľa dobrého, ale aj priestor na zlepšenie. Nikto predsa nie je dokonalý, však?

   Pridať reakciu