SOŠ polytechnická Sládkovičova ulica 104, Ružomberok

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, ak mám byť úprimná, keď som si vyberala strednú, na SOŠ polytechnickej na Sládkovičovej v Ružomberku som mala taký zmiešaný pocit. Akože, videla som nejaké veci na nete a aj od kamošiek som počula, tak som vedela, že to nebude len taká prechádzka ružovou záhradou. Ale zas na druhú stranu, lákalo ma to, že tam je dosť možností, čo sa týka takých tých praktických vecí, nie len suché učenie z kníh. Čo mi hneď udrelo do očí, bolo, že škola má celkom fajn vybavenie, teda aspoň v niektorých dielňach. Mala som pocit, že sa tam naozaj snažia držať krok s dobou, aj keď občas sa stalo, že sme robili na mašinách, čo si pamätali ešte moju starú mamu. Ale zas, dalo nám to taký reálny pohľad na to, ako to funguje aj v praxi. To je podľa mňa fakt dôležité, lebo človek sa potom necíti úplne stratený, keď príde do reálnej roboty. Páčilo sa mi aj, že tam sú učitelia, ktorí naozaj žijú tým, čo učia. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili vysvetliť veci tak, aby sme to pochopili. Aj keď priznám sa, občas som si pripadala ako v takej bubline, kde niektorí učitelia robili super veci a iní, no, tak tam som mala pocit, že sú tam skôr z povinnosti a polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie. No a potom tá prax. To je taká kapitola sama o sebe. Na jednej strane sa chválili, že majú spolupráce s firmami, čo je super, lebo človek si vyskúša ozajstnú prácu. Ale zas na druhej, občas som mala pocit, že to bolo také dosť chaotické. Niekedy sa menili miesta praxe na poslednú chvíľu, alebo sme nevedeli, na čom sme, čo sa týka náplne. To je potom taká menšia katastrofa, keď sa snažíš niečo naplánovať a zrazu je všetko inak. A komunikácia celkovo, no, to nie je žiadna sláva. Občas sa stalo, že dôležité informácie sa k nám dostali neskoro, alebo sme sa museli spoliehať na to, že nám to povie niekto iný, nie priamo od zdroja. A to vie človeka dosť naštvať. Ale zas, treba povedať, že atmosféra medzi žiakmi bola celkom v pohode. Asi tým, že sme všetci boli v podstate na jednej lodi, tak sme si celkom dobre rozumeli. A to prostredie školy, teda to čo sa týka nejakých priestorov mimo dielní, zdalo sa mi, že by to občas chcelo nejakú ruku. Akože, neurazilo, ale ani nenadchlo. Taký priemer. Celkovo si myslím, že kto chce, ten si tam nájde svoje, ale treba byť pripravený, že to nie je vždy ružové a občas si človek musí veci vybaviť aj sám, alebo si ich poriadne postrážiť.

   Pridať reakciu