Meno: Stredná odborná škola polytechnická a služieb arm. gen. L. Svobodu
Adresa: Bardejovská 715/18, Svidník, 08901
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sossvidnik.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia v Prešovskom kraji poskytuje stredoškolské odborné vzdelanie so zameraním na polytechnické odbory a oblasť služieb. Študenti majú možnosť získať vedomosti a praktické zručnosti v rôznych technických profesiách, ako aj v odvetviach orientovaných na obsluhu a starostlivosť. Vzdelávací proces je koncipovaný tak, aby spájal teoretickú výučbu s praktickou prípravou v moderných dielňach a laboratóriách. Škola kladie dôraz na uplatniteľnosť absolventov na trhu práce, čo sa prejavuje spoluprácou s lokálnymi podnikmi a prípadnou ponukou duálneho vzdelávania. Nachádza sa vo Svidníku a nesie názov Stredná odborná škola polytechnická a služieb arm. gen. L. Svobodu Bardejovská 715/18. Okrem špecializovaných učební disponuje aj telocvičňou, vlastnou jedálňou a možnosťou ubytovania na školskom internáte. Pre študentov sú k dispozícii aj možnosti zapojenia sa do mimoškolských aktivít a odborných súťaží, ktoré prispievajú k rozvoju ich kompetencií. Odkaz generála Ludvíka Svobodu, po ktorom je pomenovaná, môže naznačovať zameranie na disciplínu a hodnoty. Škola je plne organizovaná, čo znamená, že poskytuje komplexné vzdelávanie od nižších ročníkov strednej školy až po maturitné alebo záverečné skúšky.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000893692
- Eduid: 100013759
- Orientačný počet žiakov: 303
- Školu nájdete v meste alebo obci Svidník, okres/obvod Svidník, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som sa pred pár rokmi rozhodovala, kam po základke, táto SOŠ polytechnická a služieb arm. gen. L. Svobodu na Bardejovskej vo Svidníku mi prišla ako dobrá voľba. Predsa len, polytechnika, to znelo, že sa tam človek niečo naučí aj rukami, nielen memorovaním. A teda, poviem vám, že to malo aj svoje super chvíle, aj také, keď som si hovorila, že či som sa náhodou nezbláznila. Pamätám si, ako sme prvé dni chodili po dielňach a ja som bola úplne nadšená. Niektoré tie mašiny boli fakt moderné, aj keď zase inde to bolo skôr také, že človek mal pocit, že cestuje v čase. Ale tí majstri, čo nás učili prax, tí boli väčšinou úžasní. Fakt im záležalo na tom, aby nám niečo ukázali, vysvetlili, pomohli. Žiadne také, že si tam len odstojíme čas. Cítila som, že sa fakt učím robiť s vecami, ktoré raz možno budem používať v reálnom živote, čo mi prišlo strašne dôležité. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. S niektorými spolužiakmi sme sa tam aj poriadne nasmiali, keď nám niečo nešlo alebo sme niečo pokazili, bola tam taká fajn atmosféra. Potom ale prišla teória a tam už to bolo iné kafe. Zdalo sa mi, že niektorí učitelia už mali taký svoj zabehaný systém, ktorý sa roky nemenil. Niekedy som mala pocit, že len tak prechádzali učivo bez iskry, skoro ako keby aj oni čakali na zvonenie. Polovica triedy sa vtedy nudila a čakala na koniec hodiny, niekedy sa aj dalo zaspať. Nebola to proste žiadna sranda, keď sa človek musel donútiť počúvať niečo, čo bolo podané tak sucho. Tiež niektoré učebne boli dosť staré a technika, no, občas som si pripadala ako v múzeu. To dosť demotivovalo, hlavne keď sme mali mať nejaké cvičenia na počítačoch a tie nabehli po piatich minútach. Ale zase, s kamarátmi sme tam prežili kopec srandy, a to je asi to, na čo spomínam najradšej. Vždy sa našli ľudia, s ktorými sa dalo pokecať, pomôcť si s úlohami alebo len tak blbnúť cez prestávky. Celkovo to bolo také obdobie plné kontrastov. Na jednej strane frustrácia z niektorých predmetov a starších priestorov, na druhej zas radosť z praktických zručností, čo som sa naučila, a z ľudí, ktorých som spoznala. Mám pocit, že tá škola mi dala taký dobrý základ do života, ale zároveň ma aj naučila, že si človek musí občas preskákať aj cez veci, ktoré ho nebavia.