Meno: Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku
Adresa: Na lúkach 18, Levice, 93401
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sposlv.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje stredoškolské odborné vzdelávanie so zameraním na poľnohospodárstvo a služby súvisiace s vidieckym prostredím. Študenti si môžu vybrať medzi maturitnými a učebnými odbormi, pričom programy sú koncipované tak, aby absolventov pripravili na prax v agrosektore a oblasti vidieckeho rozvoja. Medzi kľúčové študijné a učebné odbory patria napríklad agropodnikateľ, manažment regionálneho cestovného ruchu, mechanizátor poľnohospodárskej výroby, chovateľ a záhradník. Výučba spája teoretické vedomosti s rozsiahlym praktickým výcvikom, ktorý prebieha v školských dielňach, laboratóriách, na vlastných školských pozemkoch a farmách, ako aj v rámci duálneho vzdelávania u partnerských firiem. Škola disponuje modernou mechanizačnou technikou, chovom hospodárskych zvierat a špecializovanými učebňami. Okrem štandardných priestorov sú k dispozícii aj telocvičňa, knižnica, školská jedáleň a internát pre žiakov. Inštitúcia, ktorá nesie názov Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku, sídli v Leviciach na adrese Na lúkach 18. Je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000162353
- Eduid: 100005506
- Orientačný počet žiakov: 216
- Školu nájdete v meste alebo obci Levice, okres/obvod Levice, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No tak, vieš čo, keď som rozmýšľala, kam po základke, mamina mi furt hovorila o tej SOŠ-ke na Lúkach v Leviciach. Že vraj je to praktické, že tam sa naučím niečo pre život, nie len teóriu. Tak som si povedala, prečo nie, skúsim. A úprimne, neľutujem, ale ani to nebolo vždy ružové, ako to mama videla. Najviac mi asi dali tie praktické cvičenia a prax. To je naozaj super, že si tam fakt siahneš na veci, nielen že o nich čítaš v knižkách. Pamätám si, ako sme robili kadečo, od záhradkárstva až po také tie veci ohľadom agroturistiky, čo ma celkom bavilo. Na tú prax, čo sme mali vo väčších firmách, som sa vždy tešila. Tam som mala pocit, že konečne vidím, na čo sa vlastne učím a že to má zmysel. Niektorí učitelia boli fakt zapálení pre svoju prácu a bolo vidieť, že ich to baví, keď nám niečo ukazovali. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa nám to vysvetliť a naučiť nás to. Na druhej strane, občas som mala pocit, že niektorí učitelia už sú takí trošku vyhorení. Vieš, že už im stačí si len odučiť svoje a hotovo. Tie hodiny potom boli pre mňa strašná nuda, niekedy som sa musela fakt premáhať, aby som nezaspala, keď sa preberali veci, čo mi prišli dosť suché a zbytočné. Polovica triedy sa vtedy nudila a čakala na zvonenie, čo je taký ten pocit, že sa tam len presedíš. Učebne nie sú síce nejaké hypermoderné, ale tak, je tam všetko, čo treba a hlavne, je tam celkom poriadok, čo je fajn. No technika by sa niekde zišla aj novšia, aby sme sa učili fakt na tom, čo je dnes bežné. Celkovo je tá škola pre mňa taký mix. Ak ťa baví príroda, zvieratá, alebo si chceš otvoriť nejaký penzión na dedine, tak sa tam určite nájdeš a dostaneš dobré základy. Ale ak čakáš nejaké super inovatívne prístupy na každej hodine alebo najnovšie technológie, tak to tam vždy tak nie je. Je to taká klasická škola, ktorá ti dá poriadny základ v odbore, ale závisí dosť aj od teba, čo si z toho vezmeš a na koho učiteľa natrafíš. Predsa len, škola je hlavne o ľuďoch.