Meno: Stredná odborná škola pedagogická
Adresa: SNP 509/116, Turčianske Teplice, 03914
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sosptr.edupage.org/
Škola sa primárne zameriava na prípravu budúcich odborníkov v oblasti predškolskej a elementárnej pedagogiky, pričom otvára dvere k profesiám ako učiteľka materskej školy a vychovávateľka, ako aj asistent učiteľa. Študijné programy umožňujú študentom získať kvalifikáciu pre prácu s deťmi v rôznych typoch vzdelávacích inštitúcií. Vzdelávací proces je koncipovaný tak, aby efektívne spájal rozsiahle teoretické poznatky s praktickými skúsenosťami. Žiaci si osvojujú základy pedagogiky, psychológie, metodiky výchovy a vzdelávania pre jednotlivé vekové skupiny, popri všeobecno-vzdelávacích predmetoch ako sú jazyky či informatika. Dôležitou súčasťou výučby je prax, ktorá zahŕňa cvičné hodiny a pobyty v materských školách a na základných školách, kde majú študenti možnosť aplikovať nadobudnuté vedomosti priamo v reálnom prostredí. Tým sa rozvíja ich samostatnosť, kreativita, empatia a schopnosť efektívne pracovať s deťmi rôznych potrieb a vekových kategórií. Škola podporuje aj rozvoj talentov prostredníctvom mimoškolských aktivít a krúžkov. Stredná odborná škola pedagogická SNP 509/116 v Turčianskych Tepliciach sa snaží poskytovať komplexné vzdelávanie v odboroch, ktoré sú kľúčové pre výchovu mladej generácie. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000162817
- Eduid: 100008690
- Orientačný počet žiakov: 441
- Školu nájdete v meste alebo obci Turčianske Teplice, okres/obvod Turčianske Teplice, Žilinský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som si vyberala strednú školu, chcela som ísť niekam, kde to bude mať zmysel a kde sa naučím niečo fakt praktické. Pedagogická v Turčianskych Tepliciach mi prišla ako dobrá voľba, lebo ma vždy lákala práca s deťmi. A poviem ti, nebolo to úplne čierno-biele, ale poďme na to postupne. Čo mi tam fakt sedelo, bola prax. To bola asi najlepšia časť štúdia. Naozaj som si vyskúšala, aké to je stáť pred deťmi, vymýšľať si pre ne aktivity, vidieť ich reakcie. Chodili sme do rôznych škôlok a škôl, a tam som si naozaj overila, či je to pre mňa. Boli tam momenty, keď som bola úplne nadšená a cítila som, že toto je ono. Aj kolektív študentiek bol super, v triede sme si väčšinou navzájom pomáhali, čo bolo fajn, lebo niektoré predmety boli dosť náročné a bez kamošiek by to bolo oveľa ťažšie. Niektorí učitelia boli fakt poklady, takí, čo to s nami mysleli vážne a bolo vidieť, že ich ich práca baví. Dokázali nám veci vysvetliť tak, že to človek pochopil aj bez drilovania a bolo cítiť, že nám chcú odovzdať to najlepšie. Necítila som sa, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Naopak, snažili sa, aby sme naozaj niečo odniesli. Ale zase na druhej strane, niektoré veci ma dosť štvali. Mám pocit, že niektoré triedy, respektíve celkovo priestory školy, by už potrebovali poriadnu rekonštrukciu. Nábytok vyzeral, že pamätá ešte našich rodičov a celkovo prostredie pôsobilo tak trošku unavene. Človek má potom pocit, že aj to vybavenie je také zastarané, a to sa potom odrazí aj na tom, ako sa cítiš na hodinách. Niekedy som mala pocit, že sa tam držíme nejakých metód, ktoré už v dnešnej dobe proste nefungujú alebo nie sú tak efektívne, ako by mohli byť. A s tým súviseli aj niektorí profesori. Niektorí tam boli, akoby si to proste len odsedeli. Človek mal pocit, že by boli radšej niekde inde a že ich to už moc nebaví. To sa potom prejavilo aj na hodinách, kde polovica triedy bola znudená a čakala len na zvonenie, lebo to proste nemalo šťavu. Celkovo to bola pre mňa taká jazda. Na jednej strane som si odtiaľ odniesla cenné skúsenosti hlavne z praxe a spoznala super ľudí, ktorí ma posunuli ďalej. Na druhej strane tam boli veci, ktoré by sa dali určite zlepšiť a modernizovať. Ale čo si z toho vezmeš, to už je na tebe, každý to vníma inak.