SOŠ pedagogická bl. Laury Jána Hollého 9, Trnava

⭐ Vložené recenzie

1. Pamätám si, keď som si vyberala, kam na strednú, tak tá pedagogická v Trnave mi prišla ako fakt dobrý nápad. Vždy ma bavila práca s deťmi a chcela som sa naučiť, ako na to. A úprimne, väčšinou to bolo super, ale občas aj peklo, ako to už na strednej býva. Tie praxky sú kapitola sama o sebe. Niekedy to bola fakt zábava, učiť sa pracovať s deťmi, vidieť to naživo v škôlkach alebo centrách. Keď sme sa dostali k super pani učiteľkám v praxi, tak to bolo k nezaplateniu, človek sa pri nich strašne veľa naučil a cítil sa fakt užitočne. Ale inokedy zase… no, skôr sme tam boli len tak do počtu, len sme asistovali a nič moc sa nedozvedeli, alebo sme len sedeli v kúte. Vtedy som si hovorila, že či to má vôbec zmysel. Čo sa mi ale naozaj páčilo, bola celkom fajn atmosféra medzi spolužiakmi. Predsa len, sme všetci tak trochu rovnaká krvná skupina, keď ideme na peďák, takže sa tam často nájdu super kamošky na život a na smrť. Naša trieda bola skvelá, veľa sme sa nasmiali a držali sme spolu, keď bolo treba. To je podľa mňa to najdôležitejšie na strednej, ten pocit, že v tom nie si sama. Niektorí vyučujúci sú proste srdciari, to vidíš na každom kroku. Keď ich to baví, tak to vieš aj ty. Vedia nás fakt nadchnúť, vymýšľajú všelijaké aktivity, nenechajú nás len tak pasívne sedieť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, vždy tam bola nejaká myšlienka, nejaký cieľ. A hlavne, vždy nám ochotne pomohli, keď sme niečo nevedeli alebo keď sme mali nejaký problém. Ale potom sú aj také hodiny, kde si hovoríš, že prečo to vlastne robím. Niekedy mám pocit, že niektorí vyučujúci sú tam už len tak zo zvyku a len čakajú na zvonenie. To potom človeka dosť demotivuje a polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie. Občas bolo aj dosť stresujúco, keď sa človek nerozumel s vyučujúcou a potom sa bál niečo povedať. Škola má aj také tie svoje akcie, nejaké vystúpenia, programy, kde sa človek môže prejaviť. Naše spevy, dramatické krúžky, to bolo fajn, človek si tam nájde svoje miesto a môže robiť to, čo ho baví. Mali sme tam dosť veľa príležitostí ukázať, čo v nás je, a to je podľa mňa super, lebo sa človek naučí aj vystupovať a komunikovať. Na druhej strane, niekedy sa mi zdalo, že škola by si zaslúžila trochu viac modernizácie, niektoré veci už mali svoje roky a človek si v 21. storočí už zvykol na iné technológie. Ale tak, na druhej strane, to nebolo nič, čo by nám vyslovene bránilo v učení alebo v tom, aby sme sa cítili dobre. Celkovo si myslím, že je to fajn škola pre niekoho, koho baví práca s deťmi a je pripravený na to, že to nebude vždy len prechádzka ružovou záhradou. Je to proste taká životná škola, kde sa človek naučí nielen o pedagogike, ale aj o sebe samom a o tom, ako fungovať v kolektíve.

   Pridať reakciu