Meno: Stredná odborná škola obchodu a služieb
Adresa: Školská 4, Michalovce, 07101
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sosmi.edupage.org/
Táto stredná odborná škola sa zameriava na prípravu žiakov pre povolania v oblasti obchodu, služieb a gastronómie. Poskytuje štúdium v širokej škále odborov, ktoré zahŕňajú štvorročné maturitné programy ako obchodná akadémia, hotelová akadémia, manažment regionálneho cestovného ruchu, kozmetik, kaderník, fotograf a propagačná grafika. Okrem toho sú k dispozícii trojročné učebné odbory s výučným listom pre profesie kuchár, čašník, cukrár, predavač či pekárske a kadernícke remeslá. Dvojročné nadstavbové štúdium dopĺňa možnosti vzdelávania pre absolventov učebných odborov, rozširujúc ich kvalifikáciu napríklad v oblasti spoločného stravovania alebo podnikania. Významná pozornosť sa venuje praktickej výučbe, ktorá prebieha vo vlastných, moderne vybavených školských pracoviskách, ako sú školská jedáleň, cukráreň, pekáreň, predajňa a kadernícke a kozmetické salóny. Prax žiaci získavajú aj v externých prevádzkach u zmluvných partnerov v oblasti hotelierstva a gastronómie. Študenti majú k dispozícii aj školský internát a jedáleň, telocvičňu, posilňovňu a zapájajú sa do medzinárodných projektov ako Erasmus+ či DofE pre rozvoj svojich schopností. Škola sa nachádza na Školskej 4 v Michalovciach a nesie názov Stredná odborná škola obchodu a služieb. Je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 017078385
- Eduid: 100015580
- Orientačný počet žiakov: 387
- Školu nájdete v meste alebo obci Michalovce, okres/obvod Michalovce, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ak mám byť úprimná, keď som si vyberala strednú, nejako ma to sem potiahlo. Povedala som si, že vyskúšam SOŠ obchodu a služieb v Michalovciach, veď znie to celkom fajn. Hneď na začiatok poviem, že to nebolo úplne čierne alebo biele, skôr taká… škvrnitá šedá. Začnem asi tým dobrým, lebo to je dôležité. Pre mňa osobne bola najlepšia prax. Tam som sa fakt naučila veci, ktoré využijem, a neboli to len nejaké teoretické kecy. Mala som šťastie na celkom dobrých vedúcich praxe, ktorí nás nechali aj reálne robiť a nie len pozerať. Tam som mala pocit, že konečne niečo robíme a nie len sedíme v lavici. Aj niektorí učitelia boli úplne super, takí, čo to fakt žili a vedeli nás nadchnúť. Keď taký učiteľ prišiel do triedy, hneď bola iná atmosféra, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Dokázali vysvetliť aj zložité veci tak, že to chápala aj polovica triedy, čo inak len čakala na zvonenie. A musím povedať, že školské akcie boli niekedy celkom fajn, človek sa aspoň trochu zabavil a vypol od učenia. Ale samozrejme, nebolo to len ružové. Mala som pocit, že v niektorých triedach sa čas zastavil niekde v 90. rokoch. Staré stoličky, ošúchané lavice a technika, ktorá už pamätala lepšie časy. To na motivácii moc nepridá. A potom je tu tá teória. Niekedy som mala pocit, že sa učíme veci, ktoré sú úplne mimo reality a v praxi to nikdy nepoužijem. Bolo to proste hrozné, len bifľovanie naspamäť a po týždni som nevedela nič. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo pre nich to proste nemalo hlavu ani pätu. Mrzelo ma, že niektorí učitelia to už asi mali odpracované a len si odkrútili svoje, bez nejakého väčšieho záujmu. Na obedy v školskej jedálni mám tiež takú, no, zvláštnu spomienku. Niekedy sa to dalo zjesť, ale niekedy to bolo fakt peklo a radšej som si doniesla niečo z domu. Myslím, že by sa to dalo celkovo zlepšiť, aby to nebolo len o prežití. Celkovo to bola taká skúsenosť, kde boli aj super chvíle, ale aj momenty, kedy som si hovorila, prečo som tu. Verím, že každému to sadne inak, a pre mňa to bolo hlavne o tej praxi, ktorá mi dala najviac.