Meno: Stredná odborná škola obchodu a služieb Samuela Jurkoviča
Adresa: Sklenárova 1, Bratislava-Ružinov, 82109
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sossklenarova.edupage.org/
Stredoškolské vzdelávanie v tejto inštitúcii sa zameriava na prípravu žiakov pre profesionálnu kariéru v oblasti obchodu, služieb, gastronómie a hotelierstva. Ponúka študijné aj učebné odbory, ktoré kombinujú teoretickú výučbu s praktickým uplatnením. Dôraz je kladený na rozvoj zručností potrebných v praxi, čo je zabezpečované prostredníctvom odbornej praxe a výučby v špecializovaných učebniach a dielňach. K dispozícii sú moderné kuchyne, kadernícke a kozmetické salóny, ako aj priestory pre simuláciu obchodných a hotelových operácií. Vzdelávací proces zahŕňa prácu s aktuálnymi technológiami a metódami používanými v daných sektoroch, čím sa študenti pripravujú na požiadavky trhu práce. Škola, celým názvom Stredná odborná škola obchodu a služieb Samuela Jurkoviča, sídliaca na Sklenárovej 1 v Bratislave-Ružinove, poskytuje okrem kmeňových predmetov aj možnosti rozvoja v rámci voliteľných aktivít. Žiaci majú príležitosť zapojiť sa do odborných súťaží alebo rôznych projektov, ktoré dopĺňajú ich profil. Vyučovanie prebieha v budove vybavenej potrebným zázemím pre stredné odborné vzdelávanie. Ide o úplne organizovanú strednú odbornú školu.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000893463
- Eduid: 100000342
- Orientačný počet žiakov: 517
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Ružinov, okres/obvod Bratislava II, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som sa rozhodovala, kam po základke, SOŠ obchodu a služieb na Sklenárovej bola jedna z možností, hlavne kvôli tomu, že ma vždy bavilo niečo praktické. Pamätám si, ako som si pozerala ich webstránku a hovorila si, že to by mohlo byť celkom fajn. Už od začiatku som mala taký pocit, že tu to bude hlavne o tom, aby sa človek niečo naučil rukami, čo mi prišlo super, lebo teórie som už mala dosť. Fakt musím povedať, že tá prax bola jedna z vecí, ktoré ma naozaj bavili. Niektorí pedagógovia sa snažili, aby sme si veci naozaj vyskúšali a nebolo to len také, že nám niečo ukážu a hotovo. Často sme chodili na reálne praxe, či už v nejakých obchodných prevádzkach alebo službách, a to bolo na nezaplatenie. Človek tam priamo videl, ako to funguje, čo si pamätám, že som si vždy hovorila, že to je to, prečo som tu. A bolo aj dosť rôznych súťaží a akcií, kde sa dalo ukázať, čo v nás je, to bolo fajn pre tých, čo sa radi predvádzali. Škola má aj takú dobrú polohu, do mesta je to na skok, takže po škole sa dalo skočiť s kamoškami niekam. Ale samozrejme, nie všetko bolo ružové. Mala som pocit, že niektoré tie teoretické predmety boli dosť nudné a niektorí učitelia už boli takí unavení, že len čakali na zvonenie. Niekedy polovica triedy driemala alebo sa hrala na mobiloch, lebo proste tá hodina nemala šťavu. A tak celkovo, vybavenie v niektorých učebniach už bolo dosť staré, čo je v dnešnej dobe celkom škoda, keď by sme sa mali učiť na moderných veciach. Tiež som občas počula od spolužiakov, že boli nespokojní s tým, ako im vybavovali prax, že nie vždy to bolo podľa ich predstáv alebo že sa dostali niekam, kde sa len pozerali a nič nerobili. To je potom dosť demotivujúce, keď si človek chce niečo z praxe odniesť. Aj atmosféra v škole bola taká rôznorodá. Na jednej strane sme mali super partie a dalo sa s kým pokecať, ale na druhej strane som niekedy mala pocit, že tam bola taká divná nálada, taká nechuť do niečoho. A občas sa stalo, že aj medzi študentmi to nebolo úplne ideálne, ale to asi na každej škole. Takže áno, má to svoje svetlé aj tmavé stránky, ako asi všetko. Ale celkovo si myslím, že ak vieš, čo chceš, a si ochotná sa pustiť do tej praxe, tak sa tu dajú získať celkom dobré základy.