Meno: Stredná odborná škola obchodu a služieb
Adresa: Rožňavská Baňa 211, Rožňava, 04801
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sososrv.edupage.org/
Táto stredná odborná škola sa zameriava na komplexnú prípravu študentov pre profesie v oblasti obchodu a služieb, kombinujúc teoretické vedomosti s rozsiahlymi praktickými zručnosťami. Medzi kľúčové študijné a učebné odbory patria kuchár, čašník, predavač, ale aj manažment obchodu a podnikanie v službách. Výučba prebieha v moderne vybavených učebniach a špecializovaných dielňach, vrátane cvičných kuchýň, barov a predajní, kde si žiaci osvojujú praktické skúsenosti priamo v simulovanom prostredí. Dôraz sa kladie na rozvoj komunikačných, obchodných a manažérskych kompetencií nevyhnutných pre prax. Škola aktívne podporuje účasť študentov na odborných súťažiach, tematických exkurziách a medzinárodných projektoch ako Erasmus+, čím rozširuje ich profesionálne obzory a jazykové schopnosti. Okrem výučbových priestorov má škola k dispozícii aj odborné učebne pre informatiku, školskú knižnicu, telocvičňu a ubytovacie zariadenie pre študentov (internát). Cieľom je poskytnúť absolventom pevný základ pre úspešné uplatnenie na trhu práce alebo pre pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu. Názov školy je Stredná odborná škola obchodu a služieb, nachádzajúca sa na adrese Rožňavská Baňa 211 v Rožňave. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000617652
- Eduid: 100015897
- Orientačný počet žiakov: 265
- Školu nájdete v meste alebo obci Rožňava, okres/obvod Rožňava, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa rozhodla, že aj ja sa podelím s mojimi pocitmi ohľadom SOŠ obchodu a služieb, veď človek si zaslúži vedieť, do čoho ide. Chodila som tam nejaký čas a celkovo mám z toho také… no, proste rôzne zážitky. Na jednej strane musím povedať, že čo sa týka tej praktickej časti, tak tam to bolo celkom fajn. Mali sme možnosť si vyskúšať veci, ktoré sa reálne robia v nejakej práci. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sme sa niečo učili. Pamätám si, že sme chodili na prax aj do nejakých obchodov a prevádzok, čo je super, lebo človek hneď vidí, ako to funguje naostro a necíti sa úplne stratený, keď príde do skutočnej práce. Medzi nami, študentkami, tam bola celkom dobrá partia. Vždy sa našiel niekto, s kým sa dalo porozprávať alebo si pomôcť s nejakou úlohou, takže som sa tam necítila sama. Potom je tu ale aj tá druhá strana mince. Niektoré triedy sú také, že máš pocit, že si sa vrátila v čase tak o tridsať rokov dozadu. Akože, chápem, že nie je jednoduché všetko modernizovať, ale občas mi prišlo, že by to chcelo už nejaké zmeny, lebo niektoré veci už fakt dosluhovali. A potom aj niektoré hodiny… niekedy to bola proste strašná nuda. Sedíš tam, pozeráš do prázdna a len čakáš, kedy zazvoní. Prišlo mi, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo také monotónne a nezáživné. Mám pocit, že niektorým by prospelo, keby skúsili učiť trochu inak, možno viac interaktívne, neviem. Cítila som, že tam bol taký zmätok v komunikácii občas, že človek nevedel, čo a ako má vybaviť, alebo sa musel pýtať na jednu vec na viacerých miestach. Ale tak, asi je to na každej škole niekde podobné, že? Musím povedať, že je to také, že si to každý musí zažiť sám, aby vedel, či je to preňho to pravé orechové.