Meno: Stredná odborná škola obchodu a služieb
Adresa: Mojmírova 99/28, Piešťany, 92101
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sosoasmojmir.edupage.org/
Táto stredná škola v Piešťanoch sa zameriava na prípravu študentov v odboroch súvisiacich s obchodom a službami, pričom kladie dôraz na rozvoj praktických zručností potrebných pre úspešné uplatnenie na trhu práce. Vzdelávanie je sústredené na oblasti ako hotelierstvo, gastronómia, obchodná prevádzka a služby cestovného ruchu, ponúkajúc študijné aj učebné odbory. Výučba prebieha v špecializovaných odborných učebniach a moderných dielňach, ktoré sú vybavené pre reálnu prax, vrátane školskej jedálne, cvičného baru či kaderníckeho salónu. Škola aktívne spolupracuje s regionálnymi zamestnávateľmi, čo umožňuje študentom absolvovať praktickú časť výučby priamo v podnikoch, často v rámci systému duálneho vzdelávania. Cieľom Strednej odbornej školy obchodu a služieb Mojmírova 99/28 je vychovať kvalifikovaných odborníkov pripravených na okamžitý vstup do zamestnania alebo pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu. Škola s dlhou históriou si zakladá na prepojení teórie s praxou a na podpore individuálneho rozvoja študentov. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000654302
- Eduid: 100002392
- Orientačný počet žiakov: 280
- Školu nájdete v meste alebo obci Piešťany, okres/obvod Piešťany, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ak mám povedať za seba, moje roky na SOŠ obchodu a služieb v Piešťanoch, na Mojmírovej, boli celkom zážitok, nech už v dobrom alebo horšom. Keď som si vyberala školu, chcela som niečo, kde sa naučím aj niečo praktické a nebudem len drviť teóriu. V tomto ohľade musím povedať, že škola sľubovala dosť a niektoré veci aj celkom splnila, iné už menej. Napríklad tá prax, to je asi to najlepšie, čo si odtiaľ odnášam. Mali sme možnosť ísť na rôzne miesta, a aj keď to nebola vždy vysnívaná pozícia, fakt som si vyskúšala, ako to chodí. Pamätám si, ako som sa na začiatku bála osloviť zákazníka, a potom som sa v tom cítila celkom komfortne. To bolo super, že sme si mohli vyskúšať reálny svet, lebo v škole sa predsa len všetko len hrá naozajstné. Niektoré tie prevádzky, kde sme boli, boli fakt fajn, a videla som, že to má zmysel. Čo sa týka učiteľov, to je taká klasika. Ako všade, aj tu boli takí, čo do toho dávali celé srdce a chceli, aby sme niečo vedeli. Pri nich ma to bavilo a človek mal pocit, že sa niečo aj naučí. Snažili sa nám veci vysvetliť tak, aby sme to pochopili, a nie len odrapkať z knihy. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som mala pocit, že čakajú na koniec hodiny rovnako nedočkavo ako my. Vtedy to bola niekedy celkom nuda, polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, a to je škoda, lebo potenciál tam bol. V takej chvíli má človek pocit, že len stráca čas. Vybavenie školy, to je trošku taká kapitola sama o sebe. Niekedy som mala pocit, že sme sa učili veci, ktoré už dávno nie sú aktuálne, a technika v triedach si tiež pamätá lepšie časy. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase tie počítače alebo kuchyňa, to by si už zaslúžilo nejakú poriadnu inováciu. Často som rozmýšľala, prečo sa učíme na strojoch, ktoré už nikde nevidím, ale tak snáď ten základ to splnilo. Celkovo je to taká škola, kde záleží, aký si človek. Ak máš záujem a chceš sa učiť, určite si tu niečo nájdeš a využiješ príležitosti. Ale ak si tam len tak sedíš a čakáš, že ťa to niekto nasilu naučí, tak to ti asi nepomôže. Ja som si z toho odniesla dobré aj horšie spomienky, ale hlavne tú prax a nejakých pár dobrých kamošiek, čo je asi to najdôležitejšie, čo si človek zo strednej školy odnesie.