SOŠ obchodu a služieb Mierová 1973/79, Humenné

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, ak mám povedať, ako to tam celé na tej SOŠ obchodu a služieb na Mierovej v Humennom vlastne vyzerá z môjho pohľadu… no, je to taký kolotoč. Pamätám si, keď som si vyberala školu, chcela som niečo, kde sa naozaj naučím niečo praktické a nebudem len sedieť v lavici. Preto ma lákala táto škola, lebo sľubovala, že budeme mať aj prax a že to nebude len o suchých teóriách. A v tomto ma čiastočne aj nesklamala. Musím povedať, že tie praktické hodiny boli super. Keď sme sa konečne dostali do cvičnej kuchyne alebo niekam, kde sme si mohli niečo naozaj vyskúšať, to bolo to, čo ma bavilo najviac. Tam som mala pocit, že sa niečo skutočne učím, že mi to niečo dá do života. Mali sme celkom fajn vybavenie, nebolo to ako z praveku, takže sa tam dalo pracovať a videla som, že niektorí učitelia si na tom naozaj dávajú záležať a snažia sa nám ukázať veci z praxe. Občas sme mali aj nejaké súťaže alebo akcie, kde sme mohli ukázať, čo vieme, a to bolo vždy príjemné oživenie. Ale potom tu boli aj tie teoretické hodiny a tie boli občas riadne utrpenie. Niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, len aby už konečne bol koniec. Naozaj, v niektorých predmetoch sa mi zdalo, že učivo je proste len tak podané a nikto sa nesnaží to nejak oživiť alebo spojiť s realitou. Bolo to také bifľovanie vecí, ktoré som mala pocit, že v živote nepoužijem. Nemôžem povedať, že by nám tam len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase ani to nebolo tak, že by to bola nejaká supermoderná výučba. Proste taký priemer, aký si pamätám z čias našich rodičov. Niekedy som si fakt myslela, že z tej nudy zaspím. Čo sa týka atmosféry v škole, tak s kamoškami to bolo vždy fajn, mali sme si s k kým pokecať a prežiť to tam. Samotná škola ako budova mi prišla taká… no, klasická. Nič extra moderné, ale ani žiadna ruina. Jedáleň? No, povedzme, že som tam často nejedla, radšej som si doniesla niečo z domu, lebo občas to bolo dosť o nervy. Ale to je asi klasika na väčšine škôl. Najviac mi asi dala tá prax, ktorú sme mali možnosť zažiť. Či už to bolo niekde vo väčšej firme alebo v nejakom hoteli, tam som sa fakt naučila najviac. Bolo to síce občas náročné a vyčerpávajúce, ale videla som, že to má zmysel. Bolo to ako taká malá ochutnávka toho, čo nás čaká po škole, a to ma motivovalo. Trochu mi len vadilo, že niekedy bolo dosť ťažké nájsť si fakt dobrú prax, lebo možnosti boli občas obmedzené a človek sa musel riadne snažiť, aby sa niekam dostal. Takže, ak by som to mala zhrnúť, tak mi dala nejaké základy a hlavne tie praktické veci boli naozaj užitočné. S tým ostatným to už bolo také všelijaké, ako to asi býva na väčšine škôl.

   Pridať reakciu