Meno: Stredná odborná škola obchodu a služieb
Adresa: Jilemnického 24, Trenčín, 91250
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://jilemak.edupage.org/
Škola sa zameriava na poskytovanie stredoškolského vzdelávania v odvetviach obchodu a služieb, pripravujúc žiakov pre uplatnenie v rôznych profesiách. Ponúka študijné odbory s maturitou, ako aj učebné odbory pre priame uplatnenie na trhu práce. Medzi kľúčové oblasti vzdelávania patrí hotelierstvo, gastronómia, obchodný manažment a osobné služby. Študijné odbory s maturitou sú zamerané na hotelovú akadémiu alebo obchodnú činnosť a cestovný ruch, zatiaľ čo učebné odbory poskytujú kvalifikáciu v profesiách ako kuchár, čašník, kozmetička či kaderník. Žiaci si osvojujú teoretické poznatky a praktické zručnosti prostredníctvom odborných predmetov a rozsiahlej praxe. Tá prebieha v moderných školských prevádzkach, ako sú cvičné kuchyne, reštaurácie, školský hotel a salóny krásy, a tiež v rámci spolupráce s partnermi z praxe. Cieľom je vybaviť študentov kompetenciami potrebnými pre prácu v rôznych segmentoch služieb alebo pre ďalšie vysokoškolské štúdium. Škola sídli na Jilemnického 24 v Trenčíne a nesie názov Stredná odborná škola obchodu a služieb. Poskytuje aj priestor pre rozvoj záujmových aktivít prostredníctvom krúžkov a účasti na súťažiach. Inštitúcia je plne organizovaná škola, zabezpečujúca komplexné stredoškolské vzdelávanie.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000351806
- Eduid: 100004621
- Orientačný počet žiakov: 670
- Školu nájdete v meste alebo obci Trenčín, okres/obvod Trenčín, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som si vyberala strednú, nejako ma to ťahalo na SOŠ obchodu a služieb Jilemnického v Trenčíne, lebo sa mi zdalo, že tam sú odbory, ktoré ma celkom bavia a možno by som sa tam aj našla. A musím povedať, že to bolo také… všelijaké. Na jednej strane som tam našla fakt super kamošky, s ktorými si rozumieme dodnes, a to je asi to najlepšie, čo mi tá škola dala. Pár učiteľov tam bolo úplne úžasných, pri nich ma ich predmet naozaj bavil, dokázali nás strhnúť a vysvetliť veci tak, že som si ich aj zapamätala. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale fakt sa snažili. A tá prax, keď sa človek dostal niekam do nejakej väčšej firmy, tak to bola super skúsenosť, kde som si aspoň trochu pričuchla k tomu, ako to funguje v reálnom svete a fakt som sa tam aj niečo naučila. Ale potom tu bola aj tá druhá strana mince, ktorá ma občas dosť štvala. Mám pocit, že niektorí učitelia už boli takí unavení alebo možno im len chýbala tá iskra, lebo na ich hodinách polovica triedy buď driemala, alebo len čakala na zvonenie. Človek sa tam jednoducho nudil a zdalo sa mi, že aj im je to nejako jedno. Občas som si pripadala ako na základke, s tými pravidlami a pocitom, že nás berú ako malé deti, aj keď sme už boli skoro dospeláci. A čo sa týka vybavenia, tak niektoré triedy, hlavne tie staršie, mi prišli, že už by potrebovali poriadnu rekonštrukciu, ako keby tam zastal čas. Tá prax nebola vždycky výhra, občas som mala pocit, že je to skôr o tom, že sme tam na to, aby sme pomáhali s jednoduchými úlohami, čo by zvládla aj brigádnička, a nie aby sme sa niečo učili. Niekedy mi prišlo, že komunikácia medzi školou a nami študentmi dosť škrípala, ako keby sme žili v dvoch paralelných svetoch. Celkovo to bol taký mix, že chvíľu to bolo super a chvíľu som len krútila hlavou nad tým, prečo to nefunguje lepšie.