Meno: Stredná odborná škola lesnícka
Adresa: Kollárova 10, Prešov, 08001
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://slspo.edupage.org/
Inštitúcia v Prešove ponúka stredoškolské odborné vzdelávanie, ktoré primárne smeruje k profesiám v lesnom hospodárstve a príbuzných oblastiach. Študijné programy zahŕňajú odbory ako lesníctvo, poľovníctvo a ochrana životného prostredia, s cieľom pripraviť kvalifikovaných pracovníkov pre daný sektor. Škola kladie dôraz na prepojenie teoretických vedomostí s praktickými skúsenosťami. Výučba prebieha nielen v triedach, ale vo významnej miere aj priamo v teréne, s využitím vlastného školského majetku, lesníckych učební a špecializovaných dielní. Študenti sa učia aplikovať moderné technológie v lesnom hospodárstve, osvojujú si techniky pestovania, ochrany a spracovania dreva, ako aj princípy trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a zveri. Významná časť obsahu sa venuje aj ekologickým aspektom a manažmentu prírodných zdrojov. Táto inštitúcia, známa ako Stredná odborná škola lesnícka Kollárova 10, disponuje okrem učební aj internátom a školskou jedálňou, čím zabezpečuje komplexné zázemie pre študentov. V rámci svojho fungovania poskytuje škola ucelený vzdelávací proces, ktorý zahŕňa teoretickú aj praktickú výučbu, a je klasifikovaná ako úplne organizovaná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 051896109
- Eduid: 100018405
- Orientačný počet žiakov: 364
- Školu nájdete v meste alebo obci Prešov, okres/obvod Prešov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, keď sa ma niekto pýta na SOŠ lesnícku na Kollárovej v Prešove, mám na to celkom jasný názor, aj keď je to taký mix pocitov. Ja som si vybrala túto školu, lebo som vždy chcela byť nejako spojená s prírodou a les bol pre mňa fascinujúci. A naozaj, to, že je človek často vonku, v lese, to je asi to najlepšie. Tie prechádzky, prax, keď sme konečne mohli robiť niečo rukami a nie len sedieť v lavici, to bolo super. Cítila som, že tam to naozaj žije a človek sa učí priamo v teréne, nie z nejakých nudných kníh. Bola som prekvapená, koľko sa toho dá reálne naučiť, keď máš pri sebe ľudí, ktorí vedia, o čom hovoria a naozaj ich to baví. Zopárkrát sme mali aj také exkurzie, kde sme videli, ako to funguje vo veľkých firmách a to mi otvorilo oči, aké možnosti sú po škole. Ale, samozrejme, nebolo to len také ružové. Niektoré hodiny boli fakt peklo. Mám pocit, že polovicu času sme sa len pozerali na hodinky a čakali na zvonenie. Niekedy sa mi zdalo, že niektorí sa ani nesnažia urobiť vyučovanie aspoň trochu zaujímavé. Len sa preberalo učivo, recitovali sme si definície a človek si pripadal, akoby sa vrátil do minulého storočia. Keď vidíš, že polovica triedy spí alebo len pozerá do blba, to ti na nálade nepridá. Chcelo by to asi viac interaktívnych vecí aj na teórii, nielen na praxi. Aj keď je pravda, že sme nemali pocit, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr mi chýbalo také nadšenie a snaha predať nám to učivo tak, aby nás to chytilo. Čo sa týka samotného prostredia školy, je to také… staršie. Niektoré triedy pôsobia, akoby sa tam zastavil čas, a moderné technológie sú tam skôr výnimka ako pravidlo. Na druhej strane, má to taký svoj špecifický šarm a pocit tradície, čo k lesníckej škole asi aj patrí. Ale napríklad jedáleň, tam to bolo celkom fajn, tam sa vždy stretlo veľa ľudí a tam sa človek cítil dobre. Celkovo je to taká škola, kde ak naozaj miluješ prírodu a les, tak si nájdeš to svoje a tie negatívne veci prežiješ. Ale ak si tam len tak z povinnosti, tak sa to môže zdať ako dlhé štyri roky.