SOŠ hotelových služieb a obchodu Zdravotnícka 3, Nové Zámky

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som si vyberala strednú, tak som dlho váhala, ale vždy ma to tak nejak ťahalo k hotelovým službám a celkovo k obchodu. Predsa len, bavilo ma premýšľať, ako to funguje vo veľkých reštauráciách a obchodoch, aj keď som dovtedy mala skúsenosti len z domácej kuchyne. Škola na Zdravotníckej v Nových Zámkoch mi vtedy prišla ako dobrá voľba. Celkovo mám taký pocit, že tá škola má svoje muchy, ale aj svoje svetlé chvíľky. Na jednej strane som stretla pár učiteľov, ktorí boli naozaj zapálení pre svoju prácu a snažili sa nám odovzdať čo najviac. Vďaka nim som si niektoré veci fakt obľúbila, lebo vedeli o čom hovoria a aj to vedeli podať zaujímavo. Nechcem hovoriť, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie, ale občas som mala pocit, že niektoré hodiny boli dosť také, no, povedzme si úprimne, ospalé. Polovica triedy sa nudila a čakala len na zvonenie, lebo sa preberalo niečo, čo mi prišlo trochu mimo reality dnešnej doby. Čo sa týka praktických cvičení, to bol vždy taký môj motor, prečo som sa tešila do školy. Niektoré boli super, keď sme naozaj v kuchyni niečo poriadne varili, skúšali nové recepty alebo sa učili základy obsluhy. Tam som sa cítila, že sa fakt posúvam dopredu. Ale potom zas boli aj také dni, keď sme len tak nejako prešľapovali na mieste alebo robili veci, ktoré mi prišli ako zbytočné zabíjanie času. Zdalo sa mi, že vybavenie školy je taký mix – niečo moderné, ale niečo už fakt pamätá lepšie časy, takže to bolo také raz hore, raz dole. Najväčšia kapitola bola pre mňa tá externá prax. Tam to bolo dosť rôzne. Na jednej strane som mala šťastie na pár úžasných miest, kde som videla, ako to funguje vo veľkej reštaurácii, vo firme, kde sa fakt dbá na detaily. Tam som sa cítila ako dôležitá súčasť tímu a naučila som sa strašne veľa, to bolo na nezaplatenie. Ale potom zas boli aj také miesta, kde som mala pocit, že som len lacná pracovná sila, ktorá umýva riady alebo robí veci, ktoré s hotelovými službami nemajú absolútne nič spoločné. To ma dosť demotivovalo a mrzelo, lebo som mala pocit, že mi to nič nedalo. Mám dojem, že škola sa snaží nájsť pre nás dobré miesta, ale nie vždy to proste vyjde ideálne pre všetkých. Kolektív medzi nami študentmi bol ale väčšinou super. Stretla som tam naozaj skvelých ľudí, s ktorými som sa dodnes bavím. Škola občas zorganizovala aj nejaké akcie alebo súťaže, čo bolo fajn spestrenie a vždy sa tam dalo zažiť niečo nové. Takže tá sociálna stránka bola určite plusom. Proste, celkovo to bola taká stredná, kde si človek musel vedieť to dobré zobrať a to horšie prežiť. A s tým už sa dá fungovať, ak má človek aspoň trochu motivácie.

   Pridať reakciu