Meno: Stredná odborná škola hotelová
Adresa: Horný Smokovec 17026, Vysoké Tatry, 06201
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sos-smokovec.edupage.org/
Zameranie vzdelávacieho procesu v tejto inštitúcii spočíva v príprave študentov pre prácu v oblasti hotelierstva, gastronómie a cestovného ruchu. Škola ponúka študijné odbory kombinujúce teoretickú výučbu s praktickou prípravou, pričom hlavnými sú hotelová akadémia, kuchár a čašník, s možnosťou rozšírenia vedomostí aj v oblasti cestovného ruchu. Dôraz sa kladie na získavanie odborných zručností prostredníctvom cvičení v školiacich zariadeniach, ako sú cvičná kuchyňa, reštaurácia a hotelová recepcia. Súčasťou výučby sú aj povinné odborné praxe v partnerských zariadeniach v regióne Vysokých Tatier aj mimo neho, poskytujúce študentom priamy kontakt s reálnym pracovným prostredím. Výučba zahŕňa aj rozvoj jazykových kompetencií nevyhnutných pre medzinárodné prostredie turizmu, rovnako ako základy ekonomiky a manažmentu špecifické pre odvetvie. Poloha školy v Hornom Smokovci, v srdci Vysokých Tatier, vytvára prirodzené prostredie pre štúdium týchto odborov, s blízkosťou k mnohým hotelom a službám. Stredná odborná škola hotelová Horný Smokovec 17026, Vysoké Tatry, pripravuje absolventov na uplatnenie na trhu práce v spomínaných oblastiach. Ide o samostatnú strednú odbornú školu, ktorá nie je úplne organizovanou školou v zmysle združovania viacerých stupňov vzdelávania.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000893552
- Eduid: 100012583
- Orientačný počet žiakov: 293
- Školu nájdete v meste alebo obci Vysoké Tatry, okres/obvod Poprad, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Asi začnem tým, že keď som rozmýšľala nad strednou, SOŠ hotelová v Hornom Smokovci mi nejako padla do oka. Tatry milujem a ten cestovný ruch, to ma vždy lákalo, tak som si povedala, prečo nie. Aj keď som nevedela, do čoho presne idem, zdalo sa mi to ako dobrá voľba na to, aby som sa naučila niečo praktické. S tou praxou tam to bolo celkom fajn. Žiadne také, že sa len pozeráš alebo umývaš riad celý deň. Fakt sme si vyskúšali aj prácu v ozajstných hoteloch, niekedy aj vo väčších prevádzkach tu v okolí Vysokých Tatier, čo bolo super. Niekedy to bola síce drina, človek bol potom večer úplne hotový, ale aspoň som videla, ako to naozaj funguje a či ma to vôbec baví. Nebolo to také, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale ozaj s nami pracovali a snažili sa nám dať niečo do ruky. Myslím, že to je naozaj dôležité, keďže sme sa chystali do takejto brandže. Mám pocit, že niektorí učitelia boli fakt super. Takí, čo to robili s láskou a chceli ti odovzdať to, čo vedia. Varenie s nimi bolo často zážitok, aj keď to bol niekedy peklo, keď sa niečo nepodarilo a museli sme to robiť odznova. Alebo jazyky, tam nás ozaj nútili hovoriť a nebáť sa, čo mi príde, že je strašne dôležité, ak chceš robiť v cestovnom ruchu. Ale potom tam boli aj takí, čo som mala pocit, že už sú tam len tak, aby si odsedeli svoje. Pri ich hodinách polovica triedy len pozerala do blba a čakala na zvonenie. To bola niekedy fakt nuda a strata času, človek sa vtedy cítil, že mohol byť radšej niekde inde a využiť ten čas lepšie. Budova školy, no, nie je to žiadny moderný zázrak, to je pravda. Ale to mi až tak nevadilo, skôr mi išlo o to, čo sa tam naučím a akých ľudí spoznám. Internát, to je taká klasika. Niekedy bol tam chaos, niekedy celkom pohoda, záležalo od partičky, na ktorú si narazila a ako si sadneš s izbovými. Ale tie výhľady na Vysoké Tatry, keď sa ráno zobudíš a pozrieš von oknom, to bolo niečo, čo mi vždy urobilo radosť. To mi bude chýbať, tie rána. Celkovo to boli dosť náročné roky. Hotelierstvo a gastro, to proste nie je pre každého a tam sa to človek naučí. Nie je to taká tá pohodovka, ale ak sa človek chce niečo naučiť a niečo v tom smere dokázať, tak mu tá škola dá celkom dobrý základ. Aspoň mám taký pocit, že viem, čo chcem, a mám na to aj nejaké zručnosti.