Meno: Súkromná stredná odborná škola ekonomicko-technická
Adresa: Postupimská 37, Košice-Dargovských hrdino, 04022
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: https://ssoset.edupage.org/
Táto súkromná stredná odborná škola sa zameriava na poskytovanie ekonomického a technického vzdelávania, ktoré pripravuje študentov na vstup do pracovného života alebo na pokračovanie v štúdiu na vysokých školách. Vzdelávacie programy sú navrhnuté tak, aby kombinovali teoretické poznatky s praktickými zručnosťami, pričom kládli dôraz na aktuálne požiadavky trhu práce. Medzi študijné odbory patria napríklad Ekonomika a podnikanie, kde sa študenti učia základy riadenia firiem, účtovníctva a marketingu, alebo Technik informačných technológií, ktorý sa venuje programovaniu, sieťam a údržbe hardvéru. Vyučovanie prebieha formou kombinácie klasických prednášok, seminárov a intenzívnych praktických cvičení v špecializovaných učebniach a laboratóriách vybavených modernou technikou. Škola sa snaží rozvíjať kritické myslenie a schopnosť riešiť problémy, pričom podporuje aj projektové vyučovanie. Súkromná stredná odborná škola ekonomicko-technická Postupimská 37 sídli v mestskej časti Košice-Dargovských hrdinov. Inštitúcia je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský a Anglický bil.
- Kód: 031313833
- Eduid: 100014940
- Orientačný počet žiakov: 283
- Školu nájdete v meste alebo obci Košice-Dargovských hrdino, okres/obvod Košice III, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No tak, keď som si vyberala strednú, Postupimská mi prišla ako celkom fajn voľba. Predsa len, ekonomika aj technika znie ako dobrá kombinácia pre budúcnosť, človek nikdy nevie, kam ho život zanesie. Mala som pocit, že tam nájdem niečo praktické, čo naozaj využijem. Začiatky boli také všelijaké. Naozaj super boli niektoré predmety, ktoré sa týkali počítačov a kancelárskej práce, tam som sa cítila celkom vo svojej koži. Pár učiteľov bolo takých, že naozaj žili pre to, čo učili, a vedeli nás strhnúť. Ich hodiny utekali rýchlo a nebolo to len také pasívne sedenie a počúvanie. Tam som mala naozaj pocit, že sa niečo učím a že to má hlavu aj pätu. Napríklad, keď sme robili nejaké projekty v tímoch, to bolo fajn, človek sa naučil spolupracovať a aj niečo reálne vytvoril. Ale potom tu boli aj tie druhé hodiny. Niekedy sa mi zdalo, že sme sa učili veci, ktoré už sú dávno prekonané, alebo že učebnice si pamätajú ešte časy mojich rodičov. To bolo niekedy fakt peklo. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, a ja som zaspávala s hlavou na lavici. Mali sme pocit, že niektorí nám len hovoria, čo máme vedieť, ale nedávajú nám priestor na to, aby sme to naozaj pochopili alebo sa pýtali. Párkrát sa stalo, že som si pripadala ako vo filme, kde sa len dookola opakujú tie isté vety a nikto na to nereaguje. Čo sa týka praxe, to bolo tiež také… no, rôznorodé. Niekedy sa nám podarilo dostať sa na miesta, kde to bolo fakt zaujímavé a videli sme, ako to funguje v nejakej väčšej firme, čo bolo super pre nás všetkých. Ale zas boli aj časy, keď to bolo len také pre papier, aby sa splnila nejaká povinnosť. Tam som mala pocit, že sme tam skôr zavadzali, ako by sme sa niečo naozaj učili. Samotné prostredie školy bolo v pohode, vidno, že sa snažia, ale aj tak je cítiť, že to nie je žiadna novostavba. Chodby sú niekedy také chladné a tie staršie triedy by si už zaslúžili nejakú väčšiu rekonštrukciu, aby sa tam človek cítil príjemnejšie. Ale zasa, máme tam celkom dobrú jedáleň a bufet, čo je na nezaplatenie, keď máš hlad po dlhých hodinách. Celkovo vzaté, škola má svoje svetlé aj tmavé stránky, ale myslím, že každý si tam musí nájsť to svoje. Mám pocit, že záleží hlavne na tom, aký si človek a ako si vie vziať z toho, čo mu ponúkajú.