Meno: Stredná odborná škola dopravná
Adresa: Volgogradská 3, Prešov, 08001
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sosdpo.edupage.org/
Táto stredná odborná škola v Prešove sa zameriava na prípravu kvalifikovaných odborníkov pre rôznorodé sektory dopravy, logistiky a automobilového priemyslu. Žiaci majú možnosť študovať v odboroch ako mechanik elektrotechnik so zameraním na dopravné prostriedky, dopravná akadémia, technik v doprave, či autoopravár pre osobné a nákladné vozidlá. Dôraz je kladený na kombináciu teoretických vedomostí s rozsiahlymi praktickými skúsenosťami. Praktická výučba prebieha v moderných dielňach vybavených aktuálnou technikou, špecializovaných laboratóriách a prostredníctvom odbornej praxe. Škola aktívne podporuje systém duálneho vzdelávania v spolupráci s regionálnymi zamestnávateľmi, čo umožňuje študentom priamu aplikáciu získaných zručností v reálnom pracovnom prostredí a uľahčuje ich následné uplatnenie na trhu práce. Absolventi sú tak pripravení na nástup do profesií v dopravných podnikoch, autoservisoch, logistických centrách, alebo na ďalšie štúdium na vysokých školách so zameraním na technické a dopravné odbory. V rámci výučby sa rozvíjajú aj jazykové a digitálne kompetencie. Stredná odborná škola dopravná, Volgogradská 3 v Prešove okrem študijných priestorov poskytuje aj zázemie pre športové a mimoškolské aktivity. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 017078440
- Eduid: 100012853
- Orientačný počet žiakov: 304
- Školu nájdete v meste alebo obci Prešov, okres/obvod Prešov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ak mám povedať úprimne, tá dopravná škola na Volgogradskej v Prešove, to je taký špecifický oriešok. Pamätám si, keď som tam nastúpila, mala som dosť zmiešané pocity. Na jednej strane som si hovorila, že to bude super, konečne niečo praktické, žiadne len suché teórie. A na druhej strane som sa trochu bála, predsa len, je to taká chlapčenská škola, mala som pocit, že to nebude jednoduché. Čo sa mi tam ale naozaj páčilo, bola tá praktická stránka. Naozaj, keď človek nemusí len čumieť do kníh, ale môže si niečo skúsiť na vlastnej koži, to je úplne o inom. Vôbec to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to teda nie. Na praxi sa naozaj makalo a niektorí majstri tam boli fakt super, vedeli nám veci vysvetliť tak, že to pochopí aj úplný laik. A to je podľa mňa obrovské plus. Mám pocit, že to, čo sme sa tam naučili, sa fakt dá v živote použiť, a to je asi to najdôležitejšie. Dosť spolužiakov si aj po škole celkom rýchlo našlo robotu, takže to asi o niečom svedčí, že z nás nevyšli nejakí nepoužiteľní teoretici. Jasné, že nie všetko bolo ružové. Niektoré učebne si pamätali už aj mojich prarodičov, takže na extra moderné priestory v niektorých častiach zabudnite. A potom sú tu, samozrejme, niektorí učitelia, čo boli proste takí, že si človek myslel, že sa mu svet zastaví. Prísni ako generáli a niekedy sa mi zdalo, že im je jedno, či niečo chápeme, hlavne, že oni si odprednášajú svoje. V takej triede sa potom polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to proste nešlo. To bolo dosť na nervy a musela som sa občas fakt premáhať, aby som tam nezaspala. Niekedy som si hovorila, že toto je už naozaj peklo, hlavne keď sa kopili písomky a človek nevedel, kam skôr skočiť. Ale celkovo, keď sa na to pozriem s odstupom času, tá škola mi dala dosť. Nie je to miesto, kde by ste si len tak oddýchli, ale ak chcete mať do budúcna nejaké reálne zručnosti, tak sa tam asi nájdete. Nie je to pre každého, to je jasné, ale zase, ani nie je každá škola pre každého.