Meno: Stredná odborná škola dopravná
Adresa: Školská 66, Trenčín, 91250
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://dopravna.edupage.org/
Vzdelávacia inštitúcia v Trenčíne poskytuje špecializované stredoškolské vzdelanie so zameraním na dopravný sektor. Študenti sa tu pripravujú na technické a prevádzkové profesie v oblasti dopravy prostredníctvom kombinácie teoretickej výučby a praktického výcviku. Učebné plány zahŕňajú odbory ako mechanik opravár motorových vozidiel, logistik, dispečer, alebo špecialista na elektronické systémy v doprave. Teoretické poznatky z fyziky, matematiky a odborných predmetov sú prepojené s praktickými zručnosťami získanými v moderných školských dielňach, ktoré sú vybavené diagnostickými zariadeniami, montážnou technikou a výcvikovými vozidlami. Prax je realizovaná aj u externých partnerov – v dopravných podnikoch, autoservisoch a logistických centrách. Dôraz je kladený na osvojenie si nielen technických zručností, ale aj na znalosti dopravných predpisov, bezpečnosti práce a základov riadenia. Absolventi sú tak pripravení na priame uplatnenie na trhu práce v oblasti cestnej, železničnej či mestskej dopravy, alebo môžu pokračovať v štúdiu na vysokých školách technického zamerania. Stredná odborná škola dopravná, sídliaca na Školskej 66 v Trenčíne, ponúka komplexnú prípravu pre budúce dopravné odborníkov. Škola je plne organizovanou strednou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 017055202
- Eduid: 100004690
- Orientačný počet žiakov: 301
- Školu nájdete v meste alebo obci Trenčín, okres/obvod Trenčín, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď si spomeniem na časy, čo som strávila na SOŠ dopravnej v Trenčíne, vždycky sa mi vybaví taký zvláštny pocit, vieš. Niektoré veci boli fakt super a som za ne vďačná, no iné ma zas poriadne hnevali. Mám pocit, že to tam bola taká zmes všetkého možného. Čo ma ale naozaj bavilo a dalo mi najviac, to bola jednoznačne tá praktická časť štúdia. Mali sme možnosť dostať sa do celkom veľkých firiem, kde sme si vyskúšali, ako to vlastne funguje v reálnom svete. Nie je to len o tom, že sa niečo učíš z kníh, ale fakt si to osaháš, čo je na nezaplatenie, lebo potom nemáš taký šok, keď ideš do práce. Niektorí učitelia, hlavne na odborných predmetoch, boli podľa mňa veľmi zapálení do toho, čo učili. Vedeli nám to tak podať, že aj keď bola téma náročná, dali sa pochopiť súvislosti a nemala som pocit, že nám len niečo hovoria naspamäť. Bolo vidieť, že ich to baví a chcú nám niečo odovzdať. Na druhej strane, pamätám si aj hodiny, kde som mala pocit, že sme tam len sedeli a čakali na zvonenie. Také to klasické diktovanie poznámok alebo len pozeranie do knihy, to ma vôbec nebavilo a popravde, polovica triedy sa vtedy nudila a čakala na koniec hodiny. Zdalo sa mi, že niektoré metódy výučby tam už majú svoje najlepšie roky za sebou a chcelo by to poriadne prevetrať. Aj keď niektoré učebne boli fajn, na iných bolo vidno, že už niečo pamätajú a možno by si zaslúžili menšiu rekonštrukciu alebo aspoň modernejšie vybavenie, nech sa tam človek cíti príjemnejšie. Niekedy som mala pocit, že komunikácia s vedením školy nebola vždy úplne ideálna. Zdalo sa mi, že si idú tak trochu po svojom a nie vždy sa berie ohľad na to, čo by potrebovali študenti alebo čo by veci zlepšilo. Alebo možno to len ja som tak vnímala, ťažko povedať. Celkovo to bola taká skúsenosť, kde som sa veľa naučila, ale aj som si uvedomila, že nie všetko bolo ideálne.