Meno: Stredná odborná škola agrotechnická
Adresa: Tovarnícka 1632, Topoľčany, 95529
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sosagro.edupage.org/
V regióne Topoľčian poskytuje táto vzdelávacia inštitúcia stredoškolské odborné vzdelávanie zamerané predovšetkým na agrotechnické odbory. Žiaci získavajú teoretické vedomosti a praktické zručnosti potrebné pre prácu v poľnohospodárstve, pri obsluhe a údržbe poľnohospodárskej techniky, v oblasti rastlinnej a živočíšnej výroby, ako aj v súvisiacich environmentálnych odvetviach. Vzdelávací proces kombinuje výučbu v učebniach s intenzívnou praxou v moderných školských dielňach a na cvičných plochách, čo umožňuje študentom aplikovať nadobudnuté poznatky priamo v teréne. Škola, známa ako Stredná odborná škola agrotechnická, Tovarnícka 1632, sa snaží pripravovať absolventov na rôzne pozície v agropodnikoch, v službách pre poľnohospodárstvo, alebo na ďalšie štúdium na vysokých školách s technickým či prírodovedným zameraním. K dispozícii sú okrem špecializovaných učební aj telocvičňa a knižnica, ktoré podporujú komplexný rozvoj študentov. Pravidelne sú organizované aj rôzne odborné exkurzie a súťaže, ktoré dopĺňajú študijné plány a rozširujú obzory. Táto stredná škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000398411
- Eduid: 100006306
- Orientačný počet žiakov: 296
- Školu nájdete v meste alebo obci Topoľčany, okres/obvod Topoľčany, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, rozhodla som sa napísať pár slov o SOŠ agrotechnickej v Topoľčanoch, lebo mi to prišlo ako fajn nápad podeliť sa o moje pocity a skúsenosti. Keď som si vyberala školu, chcela som niečo, kde sa aj reálne niečo naučím, nielen bifľovanie. Celkovo mám pocit, že je to taký priemer, ani super, ani katastrofa, ale dosť záleží od toho, čo od toho človek očakáva. Na začiatku som bola celkom nadšená, lebo sa mi páčilo, že sa tu dalo vybrať z viacerých smerov, nielen jedno striktné zameranie. Prax bola v niečom celkom super, hlavne keď sme sa dostali k novším mašinám, to ma fakt bavilo a cítila som, že sa mi to raz bude hodiť. Aj to, že sme neboli len v škole, ale občas sa niečo dalo vidieť aj mimo, bolo osviežujúce. Napríklad exkurzie do nejakých väčších firiem alebo na výstavy, to mi prišlo ako fakt dobré. Niektorí učitelia sú strašne fajn, vidno, že ich to, čo učia, naozaj baví a vedia to tak podať, že aj ja som sa na to tešila. A to sa mi nestáva často, haha. Vtedy tá hodina ubehla ani neviem ako a domov som išla s pocitom, že som sa naozaj niečo nové dozvedela. Ale samozrejme, nie všetko je ružové. Občas som mala pocit, že niektoré veci sú tam tak trochu zaspatejšie a nie celkom idú s dobou. Hlavne teoretické predmety, to bolo niekedy fakt peklo. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to, čo sa tam rozprávalo, nám prišlo strašne suché a bez života. Akoby si učitelia ani nevšimli, že vonku už je rok 2024. Niekedy sa mi zdalo, že by sa dalo využiť viac moderných technológií, lebo občas sme mali pocit, že nám len púšťajú staré prezentácie alebo video, aby zabili čas. Aj vybavenie niektorých dielní by si zaslúžilo update, lebo pracovať na strojoch, ktoré si pamätajú ešte časy mojej babky, nie je vždy to pravé orechové, ak sa máš učiť niečo pre budúcnosť. A áno, aj ten internát, ak človek nie je z Topoľčian, má svoje pre a proti. Na jednej strane je super, že tam človek nie je sám, spozná kopu ľudí a zažije srandu. Ale na druhej strane, občas to bolo na nervy a jedlo v školskej jedálni… no, dalo sa to jesť, ale žiadna sláva to nebola, skôr taká nutnosť. Celkovo je to tak, že ak si chceš niečo vziať z praxe a máš rád prácu rukami, vieš si tam nájsť svoje. Len to chce občas pevné nervy na tú klasiku vyučovania.