Škola sv. Františka Assiského Gwerkovej-Göllnerovej, Banská Štiavnica

⭐ Vložené recenzie

1. No tak, Škola svätého Františka Assiského v Banskej Štiavnici, to je taká kapitola sama o sebe, vieš. Strávila som tam fakt dosť rokov a mám na to také… no, povedzme rôzne spomienky. Hneď na začiatku si treba uvedomiť, že je to cirkevná škola, takže sa tam naozaj dosť riešia aj také tie hodnoty a princípy, nielen to, čo je v učebniciach. Niekto to ocení, niekto s tým bojuje, mne to prišlo celkom fajn, ale zase niekedy to bolo aj trošku moc prísne, akoby sa veľmi nepočítalo s tým, že by sme mohli mať nejaký svoj vlastný, iný pohľad na svet. Čo sa týka učiteľov, tam to bolo také, ako asi všade. Boli tam fakt super ľudia, ktorí sa naozaj snažili a bolo vidieť, že ich to baví. Tí vedeli zaujať, vymysleli niečo iné ako len čítanie z učebnice a tie hodiny u nich proste preleteli, ani nevieš ako. Hlavne slovenčina, angličtina a matematika, tam si pamätám, že sme sa fakt veľa naučili a išlo nám to dosť dobre, čo musím uznať. Ale jasné, boli aj takí, pri ktorých polovica triedy driemala a len čakala na zvonenie. To bolo občas čisté peklo a človek sa z toho snažil vyťažiť aspoň to, že sa naučí dobre spávať s otvorenými očami. Niekedy mi prišlo, že sa až príliš zameriavajú na to, aby sme vedeli naspamäť milión vecí, ale to, prečo ich vlastne potrebujeme, alebo ako o tom rozmýšľať kriticky, to už tak nebolo. Tá celková atmosféra v škole, tá bola ale dosť dobrá, to musím uznať. Necítila som sa tam nejako extra zle, skôr naopak, tak príjemne. A hlavne s tými spolužiakmi to bolo fajn, držali sme pokope a vytvorili sa tam aj nejaké priateľstvá na život a na smrť. A viem, že aj rodičia sa tam dosť angažovali, čo je super, že sa zaujímali. S tými projektami a súťažami, tam sme sa často zapájali a dosť sa nám aj darilo, čo bol taký príjemný pocit, že niečo dokážeme. Ale zas, niektorým šikovným deťom sa mi zdá, že sa až tak individuálne nevenovali, ako by mohli. Akoby šli všetci tak nejak jednou cestou a tí, čo potrebovali viac, alebo menej, tak boli tak trochu mimo. S týmto ale nemám úplne osobnú skúsenosť, to som skôr len tak počula od iných. No a priestory a technika? Tak tam to bolo už horšie. Niekedy som mala pocit, že sme v stroji času. Žiadne interaktívne tabule v každej triede ani nejaká supermoderná učebňa informatiky sa tam nenachádzala. Používali sme síce nejaké počítače, ale nebolo to nič moc, skôr také, čo už aj tak pomaly dosluhovalo. Vonkajšie priestory sa mi zdali tiež trochu nevyužité, dalo by sa tam vymyslieť viac, aby sme sa tam aj trochu vybláznili alebo len tak oddýchli. Takže tak nejak, je to tam také, aké je. Myslím, že každý si tam nájde to svoje, čo mu sadne, aj to, čo ho bude štvať.

   Pridať reakciu