Meno: Reedukačné centrum
Adresa: Zámok 2275/9, Hlohovec, 92029
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://rchlohovec.edupage.org/
Toto špecializované výchovné zariadenie sa zameriava na poskytovanie komplexnej starostlivosti deťom a mládeži s narušeným sociálnym vývinom, ktorí sú umiestnení na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany. Jeho poslaním je prispievať k riešeniu psychologických, pedagogických a sociálnych problémov, s cieľom napraviť správanie, stabilizovať osobnosť a podporiť resocializáciu klientov. Súčasťou Reedukačného centra Zámok 2275/9 v Hlohovci je základná škola s ôsmimi ročníkmi a stredná odborná škola. Stredná odborná škola ponúka vzdelávanie v praktických učebných odboroch ako cukrár, kuchár, murár, stavebná výroba a maliar, kde žiaci nadobúdajú relevantné vedomosti a zručnosti. Vyučovanie je prispôsobené individuálnym potrebám každého žiaka a pedagogickí zamestnanci uplatňujú moderné metódy práce. Kladie sa dôraz na rozvoj komunikačných schopností, formovanie pozitívnych postojov k učeniu a práci, a na osvojovanie si prosociálneho správania, čím sa žiaci pripravujú na život v spoločnosti. Okrem edukačného procesu je pre klientov zabezpečený program záujmových krúžkov, športových a kultúrnych aktivít. Zariadenie tiež poskytuje celodenné ubytovanie a stravu, spolu s nepretržitou odbornou psychologickou, špeciálnopedagogickou a sociálnou starostlivosťou. Zdravotná starostlivosť je zabezpečená prostredníctvom zmluvného pediatra a psychiatra. Reedukačné centrum je úplne organizované.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000163309
- Eduid: 100002262
- Orientačný počet žiakov: 32
- Školu nájdete v meste alebo obci Hlohovec, okres/obvod Hlohovec, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, keď sa obzriem spätne na ten čas, čo som bola v Reedukačnom centre Zámok Hlohovec, musím povedať, že je to dosť… špecifické miesto. Keď som tam prvýkrát prišla, ten zámok vyzeral fakt super, tak majestátne, ale potom si uvedomíš, že si tam, lebo musíš, a to hneď zmení perspektívu. Mám pocit, že niektoré tety vychovávateľky sa naozaj snažili, boli také, že si sa s nimi vedela aj normálne porozprávať, vypočuli ťa a fakt mali snahu pomôcť ti s tvojimi problémami. Cítila som, že im na nás záleží, a to bolo dôležité, lebo v tom celom zmätku je dobré mať aspoň niekoho, komu veríš. Ale zase, boli tam aj také, ktoré si len robili svoju robotu, a niekedy to bolo cítiť – taká chladná autorita, čo ťa len usmerňovala pravidlami a človek sa pri nich cítil len ako číslo, nie ako človek. To bolo dosť demotivujúce, lebo niekedy potrebuješ aj pochopenie, nielen príkaz. Škola tam fungovala, mali sme normálne hodiny. A musím priznať, že niekedy to bolo prekvapivo zaujímavé, niektorí učitelia fakt vedeli zaujať a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Dokázali nám veci vysvetliť tak, že to dávalo zmysel. Ale zase, jasné, boli aj také hodiny, kde polovica triedy driemala, pozerala z okna alebo sa nudila a len čakala na zvonenie. Záležalo to na tom, kto učil a akú mal práve náladu. Často sa tam robili aj nejaké workshopy, alebo sme sa učili nejaké praktické veci, čo bolo super, lebo to človeka aspoň na chvíľu vytrhlo z tej rutiny a mal pocit, že robí niečo užitočné. Jedlo bolo… no, jedlo. Niekedy sa mi fakt nechcelo jesť to, čo nám dali na tanier, ale zase, nebolo to vždy zlé. Dalo sa to prežiť, ale chýbalo mi také domáce varenie, to je jasné. Vždy tam bolo veľa pravidiel, a to bolo niekedy fakt na hlavu. Všade kontroly, všetko presne určené. Chápem, že to má nejaký zmysel, aby bol poriadok a aby sme sa naučili disciplíne, ale niekedy som mala pocit, že mi to skôr berie dych, než by mi to pomáhalo. Človek sa tam cíti dosť izolovaný od bežného sveta, a to je ťažké. V kolektíve to bolo tiež rôzne. Niekedy hádky, niekedy podrazy, ale zase som tam našla aj pár báb, s ktorými som si naozaj rozumela a vzájomne sme sa podporovali. To bolo asi to najcennejšie, lebo vedieť, že nie si v tom sama, je na nezaplatenie. Celkovo je to skúsenosť, ktorá na človeku zanechá stopy. Sú veci, ktoré by som si už nikdy nechcela zopakovať, ale zase, naučila som sa tam aj pár dôležitých lekcií o sebe a o živote.