Reedukačné centrum Sološnica 3, Sološnica

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, ak mám byť úprimná, Reedukačné centrum v Sološnici… no, je to taká špecifická skúsenosť, že sa to ani nedá len tak ľahko opísať. Keď som tam prišla, bol to pre mňa obrovský šok, úplne iný svet, než na aký som bola zvyknutá. Vlastne, dodnes mám taký zvláštny pocit, keď si na to spomeniem. Pamätám si, ako som sa bála, že tam bude úplné peklo a že na mňa budú len kričať. Jasné, disciplína tam bola a bola dosť prísna, to si nebudeme klamať. Niekedy mi to prišlo až prehnané, že sa aj za drobnosť riešili veci, ktoré by vonku nikto ani neriešil. Bolo to strašne frustrujúce a mala som pocit, že som tam len tak zavretá. Ale na druhej strane, musím povedať, že niektoré tie pravidlá, aj keď boli otravné, asi na niečo boli dobré. Aspoň bol nejaký poriadok a nepanoval tam chaos, čo by asi v takej skupine bola katastrofa. Škola bola kapitola sama o sebe. Niekedy mi prišlo, že sa polovica triedy len nudila a čakala na zvonenie, lebo niektoré hodiny boli fakt na zaspanie. Ale potom zase boli aj také, kde sa fakt snažili a chceli nám niečo dať. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie. Myslím, že sa tam snažili učiť nás aspoň základy, aby sme, keď už nič iné, vedeli aspoň to najdôležitejšie. S niektorými učiteľmi sa dalo dokonca aj celkom fajn porozprávať, cítila som, že im na nás trochu záleží. Čo sa týka vychovávateľov a toho, ako sa tam o nás starali, to bolo dosť rôznorodé. Niekto bol super, taký chápavý a mal na to fakt trpezlivosť. Cítila som, že sa mi snaží pomôcť a nie len ma trestať. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som si hovorila, že či sú tam vôbec dobrovoľne. Tam som mala pocit, že si len odrobia svoje a nejaké naše pocity ich nezaujímajú. To bolo dosť demotivujúce a niekedy som mala chuť sa tam len zavrieť do izby a s nikým sa nebaviť. Terapie a rozhovory s psychologičkami, to tiež záležalo. Niekedy som si z toho naozaj niečo odniesla, inokedy som mala pocit, že je to len taká povinná jazda. Ale asi je to aj na každom, ako sa k tomu postaví. Prostredie samotné je tam pekné, je to v takom tichom kúte. V zime to bolo také smutné a pochmúrne, ale na jar a v lete, keď sme mohli byť viac vonku, to bolo celkom fajn. Aspoň nejaká príroda tam bola, čo bol bonus. Jasné, že by som radšej bola doma, ale keď už tam človek musel byť, tak aspoň tak. Celkovo je to zážitok, ktorý mi veľa dal, či už v dobrom alebo zlom, a určite naň nikdy nezabudnem.

   Pridať reakciu