Meno: Praktická škola ako organizačná zložka Spojenej školy internátnej
Adresa: Tovarnícka 1632, Topoľčany, 95501
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://szsiapstopolcany.edupage.org/
Poskytuje vzdelávanie žiakom s mentálnym postihnutím alebo s viacnásobným postihnutím, ktorí úspešne ukončili špeciálnu základnú školu alebo základnú školu a ich zdravotný stav im neumožňuje prípravu na povolanie v odbornom učilišti. Jej hlavným poslaním je rozvoj praktických zručností a návykov pre dosiahnutie čo najvyššej miery samostatnosti v osobnom živote, ako aj pre základné spoločenské uplatnenie. Vyučovanie sa koncentruje na kľúčové oblasti ako sebaobsluha, starostlivosť o domácnosť vrátane varenia a upratovania, základné pracovné činnosti (napríklad jednoduché ručné práce, montáž), ako aj rozvoj komunikačných a sociálnych zručností. Dôraz je kladený na individuálny prístup ku každému žiakovi, opakované precvičovanie, názorné ukážky a aktívnu účasť v praktických činnostiach, často v malých skupinách. Žiaci sa učia aj adaptovať sa na rôzne bežné životné situácie a fungovať v kolektíve. Súčasťou vzdelávacieho procesu sú aj podporné terapie a voľnočasové aktivity, ktoré dopĺňajú rozvoj žiakov. Táto organizačná zložka, známa ako Praktická škola, pôsobí v rámci Spojenej školy internátnej Tovarnícka 1632 v Topoľčanoch, pričom využíva spoločné priestory, internátne služby a kvalifikovaný špeciálnopedagogický personál. Vzdelávanie pripravuje žiakov na jednoduché pomocné práce a integráciu do chráneného alebo podporovaného prostredia. Škola je zriadená ako nie úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710226926
- Eduid: 100006307
- Orientačný počet žiakov: 17
- Školu nájdete v meste alebo obci Topoľčany, okres/obvod Topoľčany, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sa povie Praktická škola v Topoľčanoch na Tovarníckej, tak mám z toho také zvláštne pocity, vieš. Pamätám si, keď som tam mala ísť prvýkrát, nevedela som, čo ma čaká. Trochu som sa bála, predsa len, je to iné ako normálna škola. Ale nakoniec musím povedať, že to tam bola taká naša malá komunita. Čo sa mi naozaj páčilo, je, že tam na nás nepozerajú ako na nejaké čísla. V triede nás nebolo hromada, takže sa stihli venovať každému, kto potreboval. Ja som mala často problém s pochopením niektorých vecí a tam som sa nebála spýtať aj päťkrát, kým mi to nedošlo. Tety učiteľky boli fakt trpezlivé a chápavé, niekedy som mala pocit, že sú ako také naše druhé mamy. Človek sa tam proste cíti tak nejako v bezpečí, čo je pre mňa strašne dôležité. Najviac mi dala tá prax. Žiadne nudné sedenie v lavici a len počúvanie, ale naozaj sme si veci vyskúšali. Variť, upratovať, starať sa o domácnosť, jednoducho veci, čo fakt budem potrebovať, keď budem dospelá a samostatná. Mám pocit, že toto je niečo, čo iné školy až tak neučia. Naozaj nás pripravovali na taký ten reálny život, aj keď sa nám to niekedy zdalo zdĺhavé alebo sme frflali, že je to nuda. Ale nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Na druhej strane, občas som si hovorila, že by sa zišlo trošku to tam celé oživiť. Že by to mohlo byť modernejšie, možno aj tie priestory, aby to nevyzeralo tak trochu staromódne. Vieš, staré stoličky, ošúchané steny, niekedy mi to prišlo také smutné. A aj keď tam makáme a učíme sa dôležité veci, občas mám taký zvláštny pocit, čo bude potom, keď skončím. Zdá sa mi, že aj keď sa tam snažia, občas mám strach, ako nás budú vnímať tam vonku. Že nás niektorí ľudia berú s rezervou, lebo sme predsa len z takejto školy. To ma niekedy dosť hnevalo a mrzelo. Celkovo si ale myslím, že pre mňa to bola dobrá skúsenosť. Hlavne kvôli tým ľuďom a tomu, že ma naučili, ako sa o seba postarať. Necítila som sa tam stratená, čo je pre mňa to najdôležitejšie.