Meno: Súkromná praktická škola pre žiakov s autizmom HRDLIČKA
Adresa: Exnárova 10, Košice-Dargovských hrdino, 04022
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje špecializované vzdelávanie pre žiakov s autizmom, zamerané na rozvoj ich praktických životných zručností a sociálnej integrácie. Kurikulum je štruktúrované tak, aby podporovalo individuálne potreby každého žiaka prostredníctvom personalizovaných vzdelávacích plánov. Kľúčovými oblasťami výučby sú funkčná komunikácia, sociálne zručnosti, sebaobsluha a domáce práce, s cieľom zvýšiť nezávislosť žiakov v každodennom živote. Súčasťou vzdelávacieho procesu je aj adaptácia akademických predmetov, kde sa kladie dôraz na praktické uplatnenie poznatkov v reálnom prostredí. Žiaci sa učia aj základným pracovným návykom a sú pripravení na možné uplatnenie v chránených dielňach alebo asistovaných pozíciách. Vyučovanie prebieha v pokojnom a štruktúrovanom prostredí s podporou špeciálnych pedagógov a asistencie. Škola, známa ako Súkromná praktická škola pre žiakov s autizmom HRDLIČKA, sídli na adrese Exnárova 10 v Košiciach-Dargovských hrdino. Zabezpečuje výchovu a vzdelávanie pre žiakov v špecifickom vekovom a vzdelávacom štádiu, pričom nie je úplne organizovanou školou v zmysle pokrývania všetkých stupňov bežného vzdelávacieho systému.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 056130325
- Eduid: 100020062
- Orientačný počet žiakov: 4
- Školu nájdete v meste alebo obci Košice-Dargovských hrdino, okres/obvod Košice III, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš, keď sme sa rozhodovali, kam nášho drobca dať, tak Praktická škola Hrdlička na Exnárovej v Košiciach bola takou jasnou voľbou, lebo sa špecializuje na deti s autizmom. Ja, ako mama, som mala naozaj veľké obavy, ale zároveň aj nádeje. Hneď na začiatku ma chytilo za srdce, akí tam vedia byť ľudia ústretoví a chápaví. Mám pocit, že sa naozaj snažia pochopiť každé dieťa individuálne, čo je pri autizme strašne dôležité. Nebolo to tak, že by ich všetkých hádzali do jedného vreca a učili rovnako. Naopak, zdá sa mi, že si dajú záležať, aby každý dostal to, čo potrebuje. Vidno, že sa snažia pripraviť deti na reálny život, učia ich praktické veci, čo je pre mňa osobne obrovské plus. Nie je to len o nejakom bifľovaní, ale fakt o tom, aby sa vedeli postarať sami o seba, ako to len ide. Aj atmosféra v škole mi pripadala dosť priateľská a taká, povedala by som, až rodinná. Človek sa tam necíti ako v nejakej veľkej inštitúcii, skôr ako na mieste, kde sa deti môžu cítiť bezpečne a prijaté. Ale, samozrejme, nie je všetko ružové. Po čase si človek začne všímať aj veci, ktoré by sa mohli zlepšiť. Napríklad, tie priestory… mám pocit, že by im fakt prospela nejaká väčšia modernizácia, možno viac svetla, nejaké nové zariadenie. Niekedy sa mi zdá, že je to tam také trochu ošumelé, čo je škoda, lebo prostredie je pre tieto deti dosť dôležité. A aj keď sa snažia, občas sa mi zdalo, že komunikácia medzi školou a rodičmi by mohla byť plynulejšia. Niekedy som mala pocit, že musím dosť tlačiť na to, aby som sa dozvedela všetko, čo potrebujem. Nie je to tak, že by mi nikto neodpovedal, ale chcelo by to možno viac takých proaktívnych informácií z ich strany. A čo sa týka učiteľov, ako všade, niektorí sú fakt skvelí, plní energie a nápadov, a iní… no, povedzme, že im chýba taká iskra. Ale to je asi všade, všakže. Niekedy som si všimla, že v triede sa polovica detí len tak motkala a čakala na zvonenie, lebo ich to jednoducho nebavilo, alebo im to nebolo podané tak, aby ich to vtiahlo. Ale zas na druhej strane, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie. Celkovo mám ale pocit, že pre deti s autizmom je Hrdlička stále jednou z lepších možností, aj keď má svoje muchy. Je tam vidieť snahu a to je dôležité.