Praktická škola internátna Masarykova 11175/20C, Prešov

⭐ Vložené recenzie

1. Ahoj, chcela by som sa podeliť s tým, ako to tam u nás v Praktickej škole na Masarykovej vyzerá, alebo skôr, ako som to vnímala ja, keď som tam chodila. Je to taká zvláštna skúsenosť, vieš, na jednej strane tam sú veci, ktoré mi fakt pomohli, a na druhej… no, boli tam aj chvíle, kedy som mala pocit, že sa mi tam ani nechce byť. Začnem možno tým, čo mi tam prišlo dobré. Mali sme tam super dielne, kde sme sa učili fakt praktické veci. Pamätám si, ako sme šili, varili, alebo robili niečo v záhrade. To sa mi páčilo, lebo som mala pocit, že sa učím niečo, čo mi bude naozaj užitočné v živote. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Niektoré učiteľky boli fakt zlaté, vedeli sa s nami porozprávať a chápali, že niekedy nám to proste ide pomalšie, alebo potrebujeme veci vysvetliť viackrát. Cítila som sa tam v bezpečí, čo je pre mňa dosť dôležité. Internát bol tiež celkom v pohode, teda, mali sme tam svoje izby, aj keď niekedy mi prišlo, že je tam až príliš veľa pravidiel, ale chápem, že to musí byť pod kontrolou. Aj jedlo bolo občas celkom chutné, ale jasné, že niekedy to bola taká klasika internátna. Na druhej strane, občas som si na hodinách fakt nudila, pozerala som na hodinky a čakala, kedy už zazvoní. Mali sme pocit, že niektoré veci sa opakujú dookola a že by to mohlo byť trochu živšie. Ako keby tam nebola vždy snaha skúšať niečo nové, alebo nás viac zapájať. Polovica triedy sa vtedy fakt nudila a čakala na zvonenie. Čo sa týka nejakých exkurzií alebo praxe vo firmách, nebolo toho až tak veľa, ako by som si predstavovala. Mám pocit, že by sme potrebovali viac vidieť, ako to funguje v reálnom svete, aby sme mali lepšiu predstavu, čo nás čaká po škole. Niekedy som mala taký zvláštny pocit, že tam len tak existujeme, ale že nás to poriadne nepripravuje na to, aby sme sa vedeli postaviť na vlastné nohy a nájsť si nejakú prácu. Moja mama mi hovorila, že niekedy bolo dosť ťažké sa tam s niekým spojiť, keď niečo potrebovala. Že sa jej zdalo, že sú tam občas takí odmeraní a že by ocenila, keby bola lepšia komunikácia. Ale to sú skôr jej pocity, ja som to tak nejako nevnímala, lebo som bola tam. Internát bol celkom fajn, ale občas mi chýbalo viac súkromia a takých voľnejších chvíľ, keď by sme si mohli robiť, čo chceme, bez toho, aby na nás niekto dohliadal. Predsa len, už sme boli starší. Celkovo to bola taká škola, kde som zažila aj dobré, aj horšie chvíle. Niekedy mi to prišlo super, inokedy som sa cítila dosť deprimujúco, že tam len som, ale nič sa nemení. Ale zas som tam stretla aj super ľudí a naučila som sa veci, ktoré mi doteraz pomáhajú.

   Pridať reakciu